Slovenské umenie reprezentoval na desiatkach výstav doma a vo viacerých krajinách sveta.
Fontána Andyho Warhola v Medzilaborciach
Okolo jeho sôch dennodenne prechádzajú mnohí Košičania aj návštevníci metropoly Východu, ktorá sa stala jeho tvorivou dielňou i domovom.
Popredný slovenský sochár, výtvarník a vysokoškolský pedagóg Juraj Bartusz sa narodil 23. októbra 1933 v obci Kamenín na juhu Slovenska do rodiny kamenára a betonárskeho majstra.
Práve vďaka vplyvu svojho otca sa mladý Juraj a jeho brat Július rozhodli odísť v roku 1950 do Prahy. Po štúdiách na Vyššej škole umeleckého priemyslu ho v roku 1954 prijali na pražskú Vysokú školu umeleckého priemyslu (1954 - 1958) a v roku 1961 absolvoval Akadémiu výtvarných umení.
Po ukončení štúdií sa vrátil do Košíc, kde pôsobil na úseku výtvarnej propagácie vo Východoslovenských železiarňach. Mladému umelcovi ale nebola práca na propagačnom oddelení príliš po chuti, a tak začal pôsobiť ako sochár v slobodnom povolaní.
Po roku 1968 sa zapájal do rôznych undergroundových skupín a podujatí.
Umelci organizovali utajované výstavy a iné tajné umelecké stretávania, ktoré sa však nezaobišli bez výsluchov na Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Tak napríklad v roku 1973 vypočúvala ŠtB Juraja Bartusza za nepovolené vystavovanie v Maďarsku, pretože diela - ako povedal - neprešli ideologickou komisiou.
Maximálna sloboda je v sebe
Ako Juraj Bartusz povedal na Dvojke v dokumentárnom cykle MANIFEST venovanom výtvarným osobnostiam Slovenska:
„Dosiahol som v sebe maximálnu slobodu a jej odtlačok do mojej tvorby. Človek sa musí dostať čo najbližšie sám k sebe. To, čo je vo vás je najťažšie objaviť. Sám seba človek častokrát až tak nevidí.“
Bartuszova tvorba, ktorej výrazne dominuje prvok akčnosti, sa vyznačuje rozmanitosťou a experimentovaním s materiálmi i formami vyjadrenia. Novátorská bola na Slovensku svojimi presahmi medzi jednotlivými médiami, ktoré sa v jeho dielach často prelínajú: socha, kresba, land-art, konceptuálne a akčné umenie, kresba a podobne.Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. Ako materiál preferoval kov, v ranej tvorbe najmä lesklý plech, pričom na veľkorozmerné diela využíval najmä kov a kameň.
Ignoroval socialistický realizmus
Jeho Pomník obetiam vzbury v Krompachoch (1971) je jedným z prvých pamätníkov na Slovensku po roku 1948, v ktorom autor ignoroval opisnosť socialistického realizmu.
Umiestnením sochy Júliusa Jakobyho (1977 - 1980) v nadživotnej veľkosti v centre Košíc - v blízkosti Dómu sv. Alžbety - vyvoláva pocit osobného stretnutia maliara s ľuďmi na ulici.
Do verejného priestoru preniesol aj svoj dlhodobý záujem o tému vesmírnych objavov (Pocta Gagarinovi, 1975).
Je tiež autorom Fontány Andyho Warhola v Medzilaborciach (2002).
Ako jeden z prvých Juraj Bartusz na Slovensku využíval pri svojej tvorbe počítač, na ktorom vytváral špecifické počítačové plastiky.
Bohatá a plodná bola aj pedagogická činnosť Juraja Bartusza. V rokoch 1992 - 2002 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, na ktorej v rokoch 1990 - 1999 viedol Ateliér slobodnej kreativity a v roku 1992 sa stal profesorom.
V roku 1999 inicioval vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.
Za svoju tvorbu Juraj Bartusz získal rôzne ocenenia a jeho diela sú zastúpené vo viacerých významných európskych galériách.
RTVS online
V rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) - Košice 2013 odhalili v máji 2013 pred Technickou univerzitou v Košiciach sochu Juraja Bartusza. 25 50 75 90
