(1668 - 1744)
"Pravé je jedno, pravdepodobné mnohé a falošné nemá hraníc."
Pre Vica je človek predovšetkým spoločenskou a historickou bytosťou. Ako jeden z prvých pochopil, že požiadavky vedeckosti v prírodných vedách a v historických vedách sa navzájom zásadne odlišujú.
Vico povýšil na historické pramene aj mytologické texty. Zároveň na tieto pramene, ale aj na kronikárske a iné dokumenty vztiahol principiálnu požiadavku, že historik ich musí chápať aj vo vývine a spoločenských premenách. Nesmie ich vykladať v duchu a pojmoch súčasnosti, ale musí sa usilovať „vcítiť" do nich v čase, o ktorom daný zdroj hovorí. Nesmie do rozprávania človeka „minulosti" vkladať „dnešné" poznatky, city, vášne, či ideály.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Vico Giambattista
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
