To, čo sa ešte prednedávnom zdalo byť ako hudba budúcnosti a to pomoc umelej inteligencie (UI) v bežných činnostiach života, sa raketovou rýchlosťou v praxi rozvíja do nedozerných rozmerov. Kým komunikačný nástroj UI chatgtp mal v roku 2022 pri jeho zavedení milión užívateľov, už teraz ich má cez 180 miliónov na celom svete.
Umelá inteligencia odpovie
V Rádiu_FM sa preto v relácii Čierna labuť_FM pozreli na údaje, aké uvádza správa platformy Climate Action Against Disinformation, teda klimatickej akcie proti dezinformáciám. Kika Serafin z Občianskeho združenia Živica vo vysielaní vysvetlila: „My vidíme len to, že naťukáme do klávesnice počítača otázku a odniekiaľ nám niekto odpovie.“
Ľudia si vo všeobecnosti neuvedomujú, že na túto odpoveď sa dávajú do pohybu super výkonné počítače spolu s jazykovými modelmi, ktoré využívajú množstvá dátových úložísk, sú vytvárané tisíckami kilometrov káblov a spotrebúvajú obrovské kvantá energie. Preto správa uvádza aj priame príklady, ktoré citovala aj Kika Serafin: „Zatiaľ nie sú síce uvádzané ešte úplne transparentné údaje o spotrebe energie, ktorá sa vynakladá na používanie UI, ale správa uvádza, že podľa odhadov je len vyhľadanie odpovede na otázku päť až desaťkrát energeticky náročnejší proces, akoby sa vynaložila energia na vyhľadanie odpovede bez použitia UI.“
Energia na zábavu
Umelá inteligencia spotrebuje ešte viac energie pri generovaní rôznych obrázkov alebo videí, čiže mobilná zábava sa stáva momentálne veľmi energeticky náročným procesom: „Vytvorenie jedného obrázku spotrebuje toľko energie, koľko stačí na nabitie jedného smartfónu. Pri vytvorení tisíc obrázkov sa použije toľko energie, ako keby sme prešli autom 6 kilometrov.“
Už onedlho do roku 2027 sa spotrebuje ročne na výrobu rôznych produktov AI toľko energie ročne, koľko spotrebuje za to isté obdobie celé Švédsko. Pritom Kika Serafin upozorňuje, že v tom nie sú zarátané výdaje energie „pri výrobe počítačových čipov, či na chladenie počítačov, čiže aj spotreba veľkého množstva vody.“
Momentálne rozšírená zábava výroby podvodných obrázkov a videí nás bude stáť namiesto jedného percenta spotreby svetovej elektrickej energie až vo výške 13 percent. Preto Kika Serafin upozornila: „Bude to mať dopad aj nepriamo na klímu.“
Môžeme dôverovať?
Problémom podľa správy je fakt, že mnohí výrobcovia hoaxov či podvodných obrázkov a videí si zároveň platia reklamu, takže zatiaľ ich nik neobmedzuje, hoci sú medzi nimi aj mnohí popieratelia existencie klimatických zmien. A tieto nové technológie „nie sú ešte zvlášť regulované.“
Preto správa odporúča podľa Kiky Serafin vládam sveta a zodpovedným orgánom, aby aspoň zvýšili transparentnosť pri šírení informácií získavaných pomocou UI, aby sa „zdrojom informácií dalo aspoň ako tak dôverovať.“ Iste však umelá inteligencia aj pri zlepšovaní klimatických podmienok napríklad pri zalesňovaní pomocou dronov, alebo pri presnejších predpovediach počasia, či pri zbere rôznych údajov akými sú zmenšovanie plochy ľadovcov, ale ako Kika Serafin dodala: „Nie je momentálne jasné, či výhody z používania UI prevyšujú nad nevýhodami.“
Umelú inteligenciu by sme mali preto používať s rozumom, o čom sa viac dozviete z podcastu Rádia_FM aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
