13. spev

Alkinoos i Fajaci zahrnú Odysea novými darmi. Deň mu uplynie v túžobnom očakávaní a večer konečne nastúpi cestu domov. Tvrdý, nanajvýš sladký, smrti podobný spánok zmocní sa hrdinu, ktorý ani nezbadá, kedy loď pristala na brehu. Fajaci ho pred úsvitom vyložia i s pokladmi na breh blízko jaskyne, sídla nýmf, a rýchlo sa vracajú späť. Žiarlivý Poseidón im pred vchodom do prístavu premení loď na skalu, no mesto ušetrí. Tak sa splní dávna veštba.

Odyseus, opatrný a nedôverčivý ako vždy, nepoznáva hneď rodný kraj. Nepoznáva ani Aténu, ktorá sa mu prihovorí v podobe mladého pastiera, a rozpráva jej vymyslený román k o pôvode z Kréty, o smrti Idomenovho syna, ktorého vraj zabil, aby si ubránil korisť od Troje, o zradných lodníkoch, ktorí ho vyložili na tejto neznámej pevnine. Utŕži si ironickú pochvalu bohyne.

Aténa mu potom ukáže známe miesta, aby dobre spoznal svoj ostrov. Napokon spoločne ukryjú dary Fajakov a privalia k jaskyni balvan. Hrdinovi zostáva ešte vyskúšať vernosť jeho ženy a potrestať pytačov. Preto bohyňa z neho urobí škaredého starca, oblečeného v handrách, a odchádza do Sparty po Telemacha.

(1. časť 13. spevu nadväzuje na predchádzajúci 12. spev)

13.spev 2.časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.