Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel
Čítanie - 4. dejstvo 18. scéna: Velehory
Obsah 4. dejstva
Štvrté dejstvo je rozdelené na tri scény. Faust pomocou Mefistofela a jeho troch mocných pomocníkov vybojuje pre cisára vojnu proti jeho rivalovi, vzdorocisárovi. Ako odmenu za pomoc mu cisár prisľúbi pás morského pobrežia, ktorý Faust potrebuje pre svoj nový budovateľský plán. Víťazstvo dosiahne modernými metódami vedenia vojny – predstieraním sily a šírením masovej hystérie a strachu. Porážkou protivníka získava cisár možnosť stabilizovať rozvrátenú spoločnosť. Avšak miesto modernizácie a liberalizácie pomerov volí cestu reštaurácie, pri ktorej sa k moci a majetku dostávajú výmenou za lojalitu staré privilegované vrstvy – šľachta a klérus.
Prinesený oblakom, na ktorý sa záverom tretieho dejstva premenil Helenin šat, sa Faust ocitá na vrchu hory, z ktorého pozoruje oblohu. Meniace sa oblaky mu najprv pripomínajú antické ženské postavy Juno, Lédu a Helenu, stelesňujúce lásku a krásu, t. j. svet, s ktorým sa v predchádzajúcom dejstve definitívne rozlúčil. Črtá sa v nich však aj predzvesť záveru drámy, raná láska Grétka, obeť Faustovej egoistickej lásky a zároveň nástroj či aspoň jeden z dôvodov jeho záverečnej záchrany. Mefisto prichádza v sedemmíľových čižmách, symbolizujúcich technický pokrok. Vysvetľuje svoju teóriu pekla, ktoré vystúpilo na zemský povrch pod vplyvom sopečnej činnosti a zvádza Fausta vidinou bohatstva a rozkoše z materiálnych pôžitkov. Faust má však vlastnú novú túžbu – skrotiť more postavením hrádze a kolonizovať vysušenú časť morského pobrežia. Mefistofeles navrhne, aby Faust získal toto územie ako odmenu za pomoc cisárovi vo vojne, v ktorej sa práve ocitol.
4. dejstvo 18. scéna Velehory Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
