Ľudia majú ploty nielen betónové, či železné, ale aj také, ktoré dokážu prinášať zdravú a na vitamíny bohatú úrodu.
Ako si taký plot zasadíme, nájdeme tipy od záhradného architekta Ladislava Peťka, ktorý rozdelil jedlé ploty pre Farmársku revue na dve hlavné kategórie:
„Sú ploty, ktoré nepotrebujú oporu a rastú voľne. Potom tie, ktoré potrebujú oporu, lebo sú ovíjavé.“
Oporu preto staviame trebárs pre čučoriedku kanadskú, alebo zemolez kamčatský. Záhradný architekt odporúča z drevín, ktoré oporu nepotrebujú, tieto:
„Najrýchlejšie rastúcou drevinou do živých plotov, ktorá prináša ovocie je lieska. Dokáže dorásť do takmer štyroch metrov. Na jeseň nám prináša jedlé plody a na jar je prvou pastvou pre včely. Mrazuvzdornou drevinou je aj arónia, ktorá je nenáročnou drevinou s chutnými plodmi.“
Votrelci majú smolu
Na živé ploty však nie je vhodné používať rôzne druhy drevín. Ak tak už chceme urobiť, nuž podľa Ladislava Peťka postupujme takto:
„Pri používaní viacerých druhov drevín by sme mali používať minimálne päť až sedem kusov z jedného druhu dreviny, až potom môžeme prestriedať aj iné druhy.“
„Nikdy rastlinu po výsadbe neutláčame, nestúpame nohou, lebo substrát by nemal byť veľmi utlačený, iba jemne rukou. Ak ho ušliapeme, vznikne nepriepustná vrstva zhruba 5 centimetrov a voda potom nevie vsakovať ku koreňovému systému.“
Pozor na infekcie
Živé jedlé ploty nám pritom môžu slúžiť aj ako vetrolamy. Preto je podľa odborníka vhodné, aby sme zvážili naše klimatické podmienky:
„Všetky dreviny striháme na jar. Najneskorší termín pri strihaní živých plotov, či už okrasných, alebo úžitkových je do polovice augusta. Neskoršie obdobie už nie je vhodné, lebo dochádza k infekcii dreva, keď sa do pletív dostávajú hubové choroby.“
Viac sa o výsadbe živých plotov, z ktorých môžete aj jesť, dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
