Podľa marketingovej manažérky Slovenských opálových baní Ivety Adamovej nový náučný chodník priblíži históriu ťažby opálu v Slanských vrchoch nad Prešovom.
Geológia, vegetácia a zoológia v jednom
Otvorili ho na konci júna, aby upriamil pozornosť návštevníkov aj na tunajšie prírodné prostredie.
Chodník vybudovali Slovenské opálové bane, s. r. o., v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR a Regionálnym centrom ochrany prírody v Prešove.
Náučný chodník vedie banským revírom Libanka, na území ktorého sa nachádzajú staré banské diela, ktoré tu vznikli podľa Adamovej počas ťažby drahého opálu:
„Na trase s dĺžkou približne 1,5 kilometra je umiestnených 14 informačných tabúľ venovaným vzniku opálu, ťažbe, vybraným banským dielam, ako aj geológii, vegetácii a zoológii Slanských vrchov a samostatne netopierom.“
Po ukončení ťažby sa rozsiahle podzemné priestory opálových baní stali podľa Adamovej slov významným zimoviskom netopierov.
V roku 1964 boli z tohto dôvodu vyhlásené za Chránený areál Dubnické bane.
Od ťažby až po živú prírodu
Územie, ktorým náučný chodník vedie sa nachádza v štvrtom stupni ochrany prírody. Vstup na chodník je bezplatný a je vhodný pre deti i dospelých.
Adamová dodala, že informačné tabule sú spracované dvojjazyčne, v slovenskom a anglickom jazyku:
„Cieľom náučného chodníka je priblížiť históriu ťažby a upriamiť pozornosť na živú prírodu Slanských vrchov, potrebu jej ochrany, ako aj v nevyhnutnej miere na hospodárenie v lesoch trvalo udržateľným spôsobom, so zreteľom na využívanie lesov či už návštevníkmi baní, turistami a v neposlednom rade obyvateľmi vidieka.“
Zbožní baníci
a smrť kobrou
Jozef Čurík o opálovej bani pri Prešove.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pri vstupe do opálových baní nájdeme podľa riaditeľa banského skanzenu Jozefa Čuríka drevený kríž, lebo baníci boli zbožní:
„V lete sa pred ním modlili vonku a v zime vo vnútri. Dala ho postaviť pani Goldschmiedová.“
Pre Rádio Regina Východ Jozef Čurík o histórii ťažby opálu informácie doplnil:
„Iba u nás sa do konca 19. storočia opál ťažil. Až koncom 19. storočia sa objavili ložiská opálu v Austrálii a naši nájomcovia bane už nevedeli tejto konkurencii vzdorovať. Slovenský opál má unikátnu farbohru a históriu, aký nemá žiaden iný opál na svete.“
Vďaka tomu sa dostal aj na britskú kráľovskú korunu, či na korunu cisárovnej Sissi a mala ho aj legendárna kráľovná Kleopatra známa vďaka romániku s rímskym vládcom Caesarom, či spôsobom smrti, keď sa naschvál nechala pohrýzť kobrou.
Slovenský opál zdobil cisárovnu Máriu Teréziu, ale aj Napoleona Bonaparteho.
Pre Rádio Slovensko Jozef Čurík pripomenul:„Náš opál si obľúbili aj členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovna Jozefína nosila najslávnejší opál s menom Oheň trójsky.“
Slovenský národný kameň
Preto kurátorka Východoslovenského múzea v Košiciach Mária Krišovská pre Rádio Regina Východ zdôraznila:
„Náš drahý opál môžeme považovať za národný kameň, keďže ložiská v Dubníku a v Červenici boli do konca 19. storočia jedinými na svete, kde bol známy pod názvom uhorský drahý opál. Pripisovali mu liečiteľské vlastnosti. Verili, že pôsobí na nervy, lieči choroby srdca a zlepší zrak, keďže má iné optické vlastnosti ako iné minerály a bolo záhadou, ako vzniká.“
Mária Krišovská o opále.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Najväčší u nás nájdený opál (594 gramov) pochádza z roku 1775 a volá sa Harlekýn. Majú ho v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Našiel sa na dne potoka v Červenici pri Prešove.
Najväčšiu zbierku slovenských opálov z Dubníka nájdete v Prírodovednom múzeu v Budapešti, ktoré opatruje až 336 926 kusov.
Francúzsky kráľ Ľudovít XI. (1423-1483) prikázal odťať ruky zlatníkovi, ktorému pri osádzaní do šperku opál praskol.
RTVS online
Viac sa o opáloch a ochrane prírody pri baniach nad Prešovom dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
