Viete, kde rastú najvyššie bukové stromy na svete? Na Slovensku

Vihorlatské pohorie vo svojom vnútri ukrýva najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku.

Morské oko napája šesť potokov

Ako vysvetlil v Rádiu Slovensko v rubrike Richardov DEDEKER moderátor Richard Dedek:

„Morské oko je 750 metrov dlhé a 25 metrov hlboké. Napája ho až šesť potokov.“

DEDEKER o bukových pralesoch Vihorlatu. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Výlet na Morské oko stojí za to najmä v horúcom letnom počasí, kde vás pred páľavou ochránia výnimočné lesy.

Tieto lesné spoločenstvá vo Vihorlatskom pohorí boli v roku 2007 zapísané medzi lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO a Richardov DEDEKER prezradil:

„Unikátne Bukové pralesy majú vyše 240 ročné stromy a boli tu namerané ich výšky až 56 metrov, čo sú najvyššie jedince na svete a sú to porovnateľné výšky so stromami, aké rastú v tropických pralesoch.“

Na webovej stránke UNESCO Organizácie spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru sa uvádza:

„Tieto lesy obsahujú neoceniteľnú prírodnú genetickú banku buka.“

Staré bukové lesy a pralesy sa nachádzajú iba v Európe v dvanástich krajinách a to na území štátov: Albánska, Belgicka, Bulharska, Chorvátska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Ukrajiny a Talianska.

Vinianský hrad má úžasné výhľady

Ide o hodnoty celosvetového významu, keďže rozloha pralesov sa každým rokom na Zemi zmenšuje.

Výhľady na ne máte aj z Vinianského hradu, aj na Zemplínsku šíravu.

Preto možno neprekvapí, že ako odznelo v Rádiu Slovensko, pralesy sa musia chrániť:

„Samotný vrch Vihorlat je pre turistov neprístupný. Nachádza sa v piatom stupni ochrany prírody.“

Na vrchol Vihorlatu (1075,5 m n. m.) sa teda dostanete iba s povolením a so sprievodom, alebo v rámci organizovaných výstupov.

Vihorlat má až dva vrcholy na svojom hrebeni a vidíte odtiaľ až do Poľska, na Ukrajinu, do Maďarska, či dokonca do Rumunska, s ktorým nesusedíme, čo je výnimočný jav.

Pylón na vrchole Vihorlatu

Na vyššom západnom vrchole Vihorlatu (výlet naň nájdete aj v archíve Televíkendu) je umiestnený mohutný železobetónový pylón z čias prvej Československej republiky.

Pralesové rezervácie sú slovenskou pýchou, keď sa do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO dostali až štyri lokality a o Karpatských bukových pralesoch si pozrite v archíve RTVS aj dokumentárny film.

Tri z nich ležia v Národnom parku Poloniny: Stužica, Havešová a Rožok.

Pritom v Národnej prírodnej rezervácii Havešová namerali dokonca ešte vyššiu výšku bukov až 58 metrov, ktoré sú najvyššími na svete.

Richardov DEDEKER upozornil na ďalšiu vzácnosť, akú inde nenájdete a ide o svetovú raritu v rámci štvrtej lokality zapísanej v Zozname UNESCO, ktorou je samotný vrch Vihorlatu:

„Za hlavný turistický vrchol Vihorlatského pohoria, ktorý je však dostupný na rozdiel od Vihorlatu, sa považuje Sninský kameň (1006 m n. m.), kde nájdete tzv. chodbové jaskyne. Vznikli tak, že keď tu boli ešte sopky a láva váľala stromy, ich kmeň sa obalil lávou. Po dlhom čase kmene stromov vyhnili a láva stuhla. Ostali tieto unikátne jaskynné chodby.“

Viac o vzácnych pralesoch na Slovensku a prírodných pamiatok sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.