Sliviek je málo. Pomôžte už teraz stromom zachrániť aspoň budúcu úrodu

Napriek tomu, že v tomto roku bolo dostatok vlahy, úroda sliviek je všade na Slovensku viac ako žalostná.

Jeden čert nechodí sám

Farmárska revue požiadala ovocinárskeho experta Ľudovíta Vašša o vysvetlenie, čo sa vlastne stalo:

„Na svedomí to má huba hrdza slivková, ktorá trávi listy zo stromov a tie zoslabnuté opadávajú.“

Slivkové stromy vyzerajú, akoby bolo v skutočnosti u nás sucho a stromy prišli pre zoschnutie o listy, ale ide podľa experta o hubovité ochorenie:

„Hrdza slivková oslabuje strom, ktorý prichádza o listovú plochu, čiže neprebieha fotosyntéza. Strom tak nezhromažďuje zásobné látky zo slnka a budúci rok bude takisto slabá úroda. Strom bude oslabený menej prirastať a úroda bude opäť menšia.“

Ako sa vraví, jeden čert nechodí sám.

Podľa Ľudovíta Vašša majú naše slivkové stromy ďalší problém:

„Sú tu ešte rozmnožené roztoče, ktoré v kombinácii s hubou hrdzou slivkovou úplne likvidujú listy stromov. Listy sú tak drobné, majú na sebe žltohnedé fliačky, zo spodu akoby kopčeky, čo sú znaky huby a roztočov.“

Tradiční pestovatelia sliviek musia v takej situácii vziať rozum do hrsti a urobiť podľa Vašša účinné ekologicky jednoduché opatrenia, aby sa situácia na budúci rok zlepšila:

„Ekologické riešenie bez postrekov je, že všetky opadané listy pod stromami zmulčujeme kosačkou, aby zotleli a zapracovali sa do pôdy, aby sa infekcia na jar nevrátila. Preto zem pod slivkami zasypeme na jeseň kvalitným kompostom.“

Zostáva nám ešte problém roztočov, ktoré podľa ovocinárskeho experta:

„Roztoče dokážu zimu prečkať v šupinkách púčikov a na konárikoch. Preto veľmi skoro na jar, ešte v januári a po celý február stromy citlivo presvetľujte predjarným rezom, aby dýchali. Odstránime pritom množstvo konárikov, v ktorých sú roztoče schované.“

Pozor, aby sme sa nepridali k hrdzi a roztočom!

Nezostane však len pri predjarnom reze.

V tom istom období odporúča Ľudovít Vašš všetkým pestovateľom sliviek aj ekologické postreky:

„Postreky urobíme úplne základnou sírou v koncentrácii 2 percentá.“

Ovocinársky expert však zároveň pestovateľov dôrazne varuje:

„Pozor! Ten dvojpercentný postrek sírou robíme veľmi skoro na jar ešte pred rašením!“

Pred rašením stromov je to dôležité podľa Vašša preto, aby sme neurobili to isté, čo hrdza a roztoče:

„Ak ten postrek bude pri rašení stromov, spálime listy.“

V ten predjarný deň, kedy sa rozhodneme pre dvojpercentný sírový postrek musia byť podľa Vašša splnené aj ďalšie podmienky:

„Musíme vystihnúť predjarný deň, keď napriek zime bude už teplo, ideálne do 15 stupňov Celzia, aby síra dobre účinkovala, lebo ona funguje na princípe, že sa začne odparovať a vtedy likviduje roztoče.“

Stromy slivky si našu pozornosť zaslúžia, lebo tohtoročná úroda je slabá na celom Slovensku. Budúci rok preto pokračujeme v ošetrovaní stromov aj cez leto, ako vysvetlil Ľudovít Vašš:

„Počas leta od polovice júna do polovice júla stromy ešte raz sírou ošetríme, ale v nízkej koncentrácii 0,6 percenta s tým, že stromy striekame na večer alebo skoro ráno.“

Zásady a rady, ako poraziť krízu pri pestovaní sliviek, si môžete pozrieť aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.