Koronakríza akoby nás v niečom vrátila o viac ako tridsať rokov dozadu. To, čo dnes slúži na ochranu verejného zdravia, však bolo za bývalého režimu prejavom vlády jednej strany v praxi.
Obrovské rady či kontroly na colniciach a možnosť vycestovať mimo krajín Východného bloku len pre vyvolených boli za socializmu každodennou realitou. Ak sa človek rozhodol dovolenkovať pri mori na Západe, potreboval okrem pasu výpis z registra trestov či devízový prístup.
Vďaka nemu sa dalo vymeniť si peniaze, cestovateľom však často dali len smiešnu sumu. Pokojne sa tak mohlo stať, že človek na celý týždeň v Taliansku dostal len dva doláre.
Ďalším tlačivom, ktoré cestovatelia potrebovali, bola cestovná doložka. Tú sa človeku podarilo zväčša získať až po zdĺhavých byrokratických procesoch, schvaľoval ju napríklad zamestnávateľ, ale aj špeciálny výbor, ktorý udával nepohodlných ľudí.
Slovenské more
Nie každý sa však do zahraničia dostal, a preto sa ľudia museli uspokojiť so „slovenským morom" na Zemplíne.
A čo sa v mysli vybaví hudobníkovi a lokálpatriotovi Mariánovi Čekovskému, keď sa povie výlety na Zemplínsku Šíravu? „Šírava bola vždy centrom všetkých lások a mám pocit, že generácia deväťdesiatych rokov bola splodená niekde v týchto priestoroch," spomína v dokumentárnom cykle Fetiše socializmu.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pozerajte epizódy dokumentárneho cyklu Fetiše socializmu v našom archíve.
