Má humor hranice? Ak áno, kde sú? Stavia si pomyselné mantinely v žartovaní príjmateľ a spoločnosť či samotný komik a autor vtipu? Humor vie totiž liečiť, ale aj zraňovať. Pomáha ventilovať tabuizované témy alebo vytvárať diskusie. A pri jednej takej sa stretli i hostky Silnej zostavy. V poslednej časti sme v štúdiu privítali etnologičku Helenu Tužinskú, psychologičku Hanu Ševčíkovú, spisovateľku Oľgu Feldekovú a stálu hostku - komičku Simonu Salátovú.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jednou z načrtnutých tém bolo aj vtipkovanie o politike či politikoch. Na to má prozaička Oľga Feldeková svoj pohľad: „Voľakedy za totality bola sloboda slova zakázaná. Nesmeli sa hovoriť ani vtipy a keď sa hovorili, bolo z toho zle. …ale ľudia si tie vtipy vymýšľali, boli úžasné a z tých čias vtipy naozaj riskovali. Dnes, keď je sloboda, že sa všetko môže, tak ľudia by mali riskovať tak, že by mali byť slušní."
Kde je teda hranica, ktorá určuje, ktorá politická satira je ešte „stráviteľná" pre autora, ale predovšetkým publikum? „Ja si myslím, že humor nie je vtedy, keď sa prekračuje určitá hranica. Humor má byť, nehovorím, že láskavý... my všetci ľudia máme nejaké chyby a do tých chýb sa môžeme obuť... Ale keď to tú hranicu prekročí, už to nieje humor," reaguje tak spisovateľka i na kritický stand up Jakuba Gulíka k Borisovi Kollárovi. Podľa psychologičky Hany Ševčíkovej by však verejní činitelia mali byť pripravení na možnú satiru či zosmiešňovanie. „Keď je človek politik a je vo verejnom živote, tak musí byť pripravený na to, že bude čeliť nejakému humoru. Ten by mal reflektovať ich skutky, ich prešľapy."
