Vedcom sa podaril ďalší veľký vesmírny objav

Astronómovia zachytili mimoriadne veľký ľadový gejzír.

Vypúšťa ho do okolia Saturnov mesiac Enceladus. Píše o tom TASR s použitím informácií britskej stanice BBC.

Mesiac s priemerom 504 km bol už v minulosti známy vodnými gejzírmi.

Podpovrchový slaný oceán

Najnovšie spozorovaný gejzír je však obzvlášť veľký, meria približne 9.600 km (asi ako vzdialenosť z Bratislavy do Singapuru).

Mesiac Enceladus pokrýva ľad, podľa niektorých vedcov však jeho podpovrchový slaný oceán môže obsahovať základné podmienky na vznik života.

Chýbajú biologické dôkazy

Vesmírna misia Cassini zhromaždila dôkazy o chemickom zložení gejzírov pravidelnými preletmi sond cez ne už v rokoch 2007 – 2009. V odobraných vzorkách však priamo nenašla biologické dôkazy.

Objavený gejzír tvoria ľadové zrná, pretože vodná para sa nad povrchom mesiaca okamžite zrazí a zmrzne.

Potom vytvára obrovský oblak a zásobuje aj prstenec okolo Saturnu.

Tento obrovský gejzír bol spozorovaný citlivým prístrojom Near-Infrared Spectrograph (NIRSpec) na Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba.

Gejzír podľa výpočtov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) chrlí približne 300 litrov vody za sekundu.

To by v priebehu niekoľkých hodín v pozemských podmienkach stačilo na naplnenie olympijského bazéna (dva a pol milióna litrov vody).

Kráľovská astronómka pre Škótsko profesorka Catherine Heymansová vysvetlila:

„Teplota na povrchu Enceladu je mínus 200 stupňov Celzia. To je strašná zima, ale myslíme si, že v jeho jadre je dostatočne horúco, aby to vodu zohrialo. To spôsobuje, že tieto oblaky (pary) prúdia von. Vieme, že hlboko v oceánoch na Zemi je v takýchto podmienkach život. Preto sme nadšení, keď vidíme tieto veľké gejzíry na Encelade.“

Život v podobe baktérie

Život tam podľa vedkyne môže existovať:

„Nebude to život ako sme my, bolo by to niečo ako hlbokomorské baktérie.“

V NASA je pripravená misia Enceladus Orbilander, ktorá by mala pomôcť zodpovedať otázku o existencii života na tomto Saturnovom mesiaci.

Počas niekoľkých obletov by mala odobrať vzorky a potom na Encelade aj pristáť. Pre iné priority však bola nateraz odložená, možno aj na niekoľko desaťročí.

Pre NASA a ESA sú zaujímavejšie objemnejšie mesiace Jupitera (Európa s priemerom 3121 km a Ganymedes s priemerom 5268 km), ktoré majú v jadre viac tepelnej energie na udržanie vody v kvapalnom skupenstve na oveľa dlhší čas.