Zjavne to nie je dobré, ak vašim ovocným stromom na jeseň neopadali a nezhnedli listy, keďže to nie je prirodzené.
Nezazimované nešťastné stromy
Potvrdil to aj ovocinársky expert Farmárskej revue Ľudovít Vašš, ktorý vysvetlil:
„Stromy sa nestihli pripraviť na mrazy, nestihli sa zazimovať.“
Môže za to priebeh jesenného počasia, kedy podľa Ľudovíta Vašša sme boli svedkami:
„Bola teplá jeseň. Pôda bola vlhká. Stromy nepremenili zásobné látky na zložitejšie a neuskladnili ich do koreňov. Nezazimovali bunky.“
Tento stav ako priznáva ovocinársky expert nie je dobrý:
„Stromy nie sú prispôsobené na silný mráz. Ak by prišli ešte mrazy nižšie ako mínus 20 alebo 25 stupňov, stromy by zmrzli podobne, ako sa stalo v roku 1929, keď prišla takáto kalamita.“
Vtedy 11. februára 1929 namerali na území Slovenska až mínus 41 stupňov Celzia, čo malo devastačný dopad na naše ovocné stromy a otrhávať zelené listy nemá podľa Ľudovíta Vašša väčší význam:
„Ide o vnútorné fyziologické procesy v stromoch, kedy musí u nich prísť k zazimovaniu a premeneniu látok. Vtedy sa bunky spevnia, šťavy zhustnú a uskladnia sa do koreňového systému.“
Ak však vidíme v januári, že ovocné stromy majú zelené listy, tak hrozí, že v prípade silných mrazov môžeme o nich prísť.
Neskoro niečo robiť
Ovocný expert Ľudovít Vašš hovoril o ochrane týchto stromov, na ktorú je však už teraz neskoro:
„Ak vidíme, že je jeseň teplá a vlhká, tak môžeme na listy ovocných stromov aplikovať draslík, aby sme urýchlili ich premenu na zazimovanie.“
Ďalej Ľudovít Vašš zdôraznil zásady, čo na jeseň ovocným stromom môže naopak ublížiť:
„Na jeseň dodržiavame zásadu, že už od 15. augusta nerobíme žiaden rez stromov."
„Vyhýbame sa akémukoľvek hnojeniu a to či už dusikatých, alebo aj organických hnojív a kompostu.“
„Na stromoch rez vykonávame až na jar a vtedy ich aj prihnojujeme.“
Dúfajme, že už túto zimu extrémne nízke mrazy nezažijeme a nedôjde ku kalamite, ako v roku 1929.
Viac o ochrane stromov sa dozviete aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
