Rozhlasové hry - Archív extra

Rozhlasová hra – najreprezentatívnejší žáner rozhlasovej umeleckej tvorby.

Rozhlasové hry: Archív EXTRA
Popis epizódy

Režisér, herec a reformátor divadla JUDr. Ján Jamnický patril k zakladajúcim osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. V zložitom období medzi dvomi svetovými vojnami, keď v novozaloženom Slovenskom národnom divadle dominovala realistická poetika režiséra a riaditeľa Jána Borodáča, tvoril inscenácie, inšpirované ruskými avantgardnými tvorcami. Hoci práve tieto zdroje sa ukázali najinšpiratívnejšími pre povojnový vývoj slovenského divadla, nebola Jamnického tvorba docenená ani po vojne. Po roku 1948 sa z divadla stiahol, okrem diania v divadle a v reflexii divadla jeho osobnú situáciu komplikovali ťažké choroby. Až v roku 1963 sa z iniciatívy mladých kritikov začalo na odborných konferenciách a napokon i na oficiálnych miestach prehodnocovať obdobie povojnových dejín slovenského divadla a pohľady naň. Dňa 16. decembra sa na pôde Zväzu slovenských filmových a divadelných umelcov konala viac ako trinásťhodinová diskusia. Podkladom pre ňu bola viac ako devädesiatstránková štúdia kritikov Ladislava Lajchu a Stanislava Vrbku Pokus o vyjasnenie sporných miest v dejinách povojnového slovenského divadelníctva. Druhá časť diskusie bola venovaná zástojom Jána Jamnického v oblasti školstva, vo filme a na VŠMU, kde sa v povojnovom období zamestnal, a očisteniu jeho mena. Hoci z diskusie vyplynula iniciatíva zväzu rehabilitovať Jamnického, nestalo sa tak. Plnej rehabilitácie sa Jamnický dočkal až v decembri 1969, po ďalšej diskusii, tentoraz na pôde Zväzu slovenských divadelných a rozhlasových umelcov. V rozhlasovej hre „Národné" pracuje Peter Pavlac so záznamami z oboch diskusií. Vystúpenia Jána Jamnického a ostatných aktérov tu podávajú správu nielen o komplikovanom osude výnimočného tvorcu. Hovoria tiež o situácii slovenského divadla a spoločnosti v rokoch po druhej svetovej vojne.Účinkujú: Matúš Kvietik, Peter Kočiš, Ján Gallovič, Ivan Romančík, Ján Mistrík, René Jankovič, Martin Hronský, Pavol Šajmovič, Štefan Richtárech a Přemysl Boublík, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková, Majster zvuku: Peter Pištek, Produkcia: Ľudmila Sabová, Dramaturgia: Ján Šimko, Réžia: Laco Kerata