Detské roky, najmä tie študentské poznačil prízrak 2. svetovej vojny. Pre pôvod bol vylúčený z gymnázia, učí sa teda za zámočníka. Stále však kreslí, maľuje a svojimi obrazmi necháva prehovárať svoje srdce, no zároveň v nich hľadá človeka. Po vojne pokračuje v gymnaziálnom štúdiu v Liptovskom Mikuláši, neskôr odchádza na Akadémiu výtvarných umení. Záľuba v kreslení sa stala jeho poslaním. Zomrel ako tridsaťročný v novembri 1960. Obrazové kompozície sú vyvážené hlbokými myšlienkami básnika o hĺbke umeleckého pohľadu, výrazu a spojenia so životom umelca. Komentár číta Gustáv Valach, hudobne podporil Iľja Zeljenka.