Športová televízia
Športová televízia

Básnik dreva

Vhodné pre všetkých Skryté titulky
Dokumentárny film o živote a diele národného umelca architekta Dušana Jurkoviča.
Dokument na želanie: Hlasovaním ste rozhodli o filme Básnik dreva Letný cyklus Dokument na želanie vrcholí. Diváci 80 percentami hlasov rozhodli, že v stredu 2. septembra večer na Dvojke budeme vysielať dokumentárny film režiséra Ivana Rumanovského Básnik dreva o architektovi Dušanovi S. Jurkovičovi. Divácke hlasovanie sa skončilo, po vyhodnotení jeho výsledkov sa uskutoční žrebovanie o ceny v živom vysielaní Ranného magazínu. Mená výhercov uverejníme na internetovej stránke a na teletexte STV. K FILMU BÁSNIK DREVA Dielo architekta Dušana Samuela Jurkoviča (1868-1947) sa právom považuje za kultúrne dedičstvo celého národa. Patril medzi prvých, úspešných propagátorov slovenského ľudového umenia na medzinárodnej scéne. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny. Dokumentárny film zoznámi divákov s jeho rodičmi a významnými príbuznými – zakladateľom slovenského družstevníctva Samuelom Jurkovičom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, či Svetozárom Hurbanom-Vajanským. Základy vzdelania dostal Dušan Jurkovič v Brezovej pod Bradlom, pokračoval na nižšom gymnáziu v Šoproni. Výtvarný a technický talent ho priviedol k štúdiu staviteľstva na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni, tovarišské roky prežil v projekčnej kancelárii v moravskom Vsetíne. Zároveň začal svoj vlastný dlhoročný výskum ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a moravsko-slovenskom pomedzí. Zaujala ho najmä architektúra Oravy a rázovitej obce Čičmany. Neskôr dostal objednávku na prestavbu turistických objektov, takzvaných pustevní, na hore Radhošť na Morave, za čo si vyslúžil označenie básnik dreva. Na 20 rokov sa presťahoval do Brna, kde si otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu, stal sa žiadaným architektom, tvoriacim projekty pre významné inštitúcie, mestské samosprávy a popredné osobnosti. Počas 1. svetovej vojny, keď musel ako architekt nastúpiť na vojenskú službu vo funkcii projektanta poľných cintorínov pri veliteľstve v Krakove, navrhol komplex vojenských cintorínov v oblasti západnej Haliče. Tak sa začala jeho pomníková tvorba a zavŕšil sa prechod od dreva ku kameňu. V roku 1918 sa vrátil na Slovensko, najprv do Skalice, neskôr do Bratislavy. Projektoval veľké nájomné domy aj typizované rodinné domčeky pre široké vrstvy. K jeho najznámejším a všeobecne najuznávanejším dielam patrí mohyla s hrobom Milana Rastislava Štefánika na Bradle z roku 1928. Vytvoril tiež diela na pamiatku viacerých významných osobností: P. O. Hviezdoslava, J. Kollára, J. Björsona, J. M. Hurbana a ďalších. Projektoval školy, technické stavby, obytné domy, kostoly. V období vojnovej Slovenskej republiky sa ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. Proti totalite a násiliu viedol vlastnú vojnu vo svojich dielach, ku koncu vojny sa zapojil do aktívneho odboja. Jeho posledným realizovaným dielom bol pomník obetiam v Kremničke. webredakcia Informácie o D. S. Jurkovičovi: architektura.euforion.sk