Môj emigrant

Nevhodné do 12 rokov Skryté titulky Audio komentár HD
Príbeh Paľa Bartoňa, ktorý túžil vypadnúť zo zatuchnutého sveta zdochýnajúceho režimu
Paľo Bartoň nebol disident, ani otvorený nepriateľ komunistického režimu. Bol to jednoducho človek, ktorý túžil vypadnúť zo zatuchnutého Československa. V roku 1968 ušiel jeho strýko do Švajčiarska. Rodičia mali tiež možnosti nevrátiť sa z dovolenky, ale puto k rodnej hrudi prevážilo. Emigrácia v ich rodine však ostala visieť vo vzduchu. Paľo mali vždy na slobodu iné kritériá, než aké sa učili v škole, alebo akú propagovali v štátnej televízii. Písal sa rok 1988 a Paľo neveril, že sa v našej krajine môže zmeniť niečo k lepšiemu, tak ako napríklad v susednom Poľsku. Veď po celý jeho život sa nič nemenilo a ak tak k horšiemu. Túžil emigrovať, ale komplikoval mu to už jeden emigrant v rodine a dlhé roky sa mu nedarilo získať ani devízový prísľub. Po čase sa mu to nejakým zázrakom podarilo a s manželkou a malým synčekom Tomášom emigrovali. Rok pred Nežnou revolúciou začali nový život v susednom Rakúsku. Je to príbeh obyčajného chalana, ktorý mal rád slobodné umenie, hudbu, knižky, filmy nebol ďalej ochotný poslušne “po socialistisky” prežívať svoj život. Slobodu človek v sebe má alebo nemá. Tento posledný film zo série je zvláštny aj tým, že je obyčajný a o obyčajných ľuďoch, ale pritom veľmi presne odhaľuje pocity celej generácie vo vtedajšom ČSSR. Akoby bol jeho príbeh príbehom väčšiny národa, len nie každý mal tú odvahu odísť.