Koniec prvej svetovej vojny urobí z Nemecka porazenú krajinu. Depresie a dezilúzie povojnových rokov nájdu výraz aj v umeleckej tvorbe. Východisko, ako sa vymaniť z úzkosti a duševnej tiesne, hľadá umenie v expresionizme. Na začiatku 20-tych rokov sa v Nemecku rovnako ako v iných krajinách presadzujú avantgardné tendencie. Walter Ruttmann nakrúca v tom čase film "Berlín - symfónia veľkomesta". Tento dokument má byť akýmsi prierezom pracovného dňa nemeckého hlavného mesta a jeho obyvateľov. Nástup Hitlera k moci rozdelí nemeckých filmárov na dva tábory. Viacerí emigrujú za hranice, iní ostávajú, prispôsobujú sa a postupne sa stávajú nástrojmi fašistickej ideológie. Goebbelsov "jasný plameň entuziazmu" najvyššie vyzdvihne bývalá tanečnica a Hitlerova favoritka Leni Riefenstahlová. Nacistická filmová propaganda tak odráža osudy nemeckého fašizmu od jeho vzostupu až do jeho trpkého konca.