História slovenského futbalu

Vhodné pre všetkých Skryté titulky Audio komentár Európska tvorba
Dokumentárny seriál o histórii slovenského futbalu.
2. časť dokumentu História slovenského futbalu nás sprevádza tzv. "zlatou érou slovenského futbalu": od obdobia po MS 1962 v Chile až po postup do finále ME 1976 v Belehrade. Pripomína úspech reprezentácie ČSSR na OH 1964 v Tokiu (postup dio finále a zisk strieborných medailí) ako aj názory známych osobností slovenského futbalu na dôvody jeho rozmachu od polovice 60. rokov. Pripomína skutočnosť, že v rokoch 1968 až 1975, t.j. v ôsmich za sebou nasledujúcich ročníkoch spoločnej česko-slovenskej ligy, získali tituly len slovenské kluby: Spartak Trnava a Slovan Bratislava. V rámci kapitoly o tzv. Veľkej Trnave vyzdvihujeme význam osobnosti Antona Malatinského pri tvorbe mužstva a pri historických úspechoch Spartaka Trnava. Pamätníci rozprávajú aj o najvýznamnejších hráčoch Trnavy, ktorými boli Jozef Adamec, Ladislav kuna a Karol Dobiaš. Pri Jozefovi Adamcovi, najslávnejšom kanonierovi slovenskej futbalovej histórie, sa pozostavujeme aj pri jeho skvelom zápase s Brazíliou, v ktorom dal v júni 1968 za ČSSR tri góly. Okrem piatich ligových titulov sa zvýrazňujú najmä veľké udalosti trnavskej histórie, ktorými boli obrovská rivalita so Slovanom Bratislava, vypredávajúca v tom čase štadióny na Tehelnom poli aj pod trnavskými hradbami, pád múru na tribúne počas ligového stretnutia Trnava - Slovan v marci 1968 a odvetný zápas semifinále PEM 1969 proti Ajaxu Amsterdam v apríli 1969. 2. časť potom pojednáva o zrode silného mužstva Slovana Bratislava pod vedením trénera Michala Vičana, ktorému sa podarilo získať v roku 1969 Pohár víťazov pohárov po finálovom víťazstve v Bazileji nad FC Barcelona. Z velikánov tohto tímu sú do popredia postavení Karol Jokl a kapitán Alexander Horváth. V chronologickom slede nasledujú . spomienky na dramatické zápasy s Maďarskom v roku 1969 v kvalifikácii MS 1970, vrcholiace triumfom 4:1 v baráži v Marseille. Pri kapitole o neúspešnej účasti ČSSR na MS 1970 v Mexiku sa prízvukuje skutočnosť, že v tíme trénera Jozefa Marka bolo z 22 hráčov až 17 zo Slovenska a že pražskí funkcionári z ústredia Čs. futbalového zväzu napriek skúsenostiam z mexickej olympiády 1968 nevytvorili pre hráčov dostatočné podmienky na patričnú prípravu a navyše ich po MS "namočili" do vykonštruovanej aféry Adidas - Puma, ktorá mala vplyv na výsledky čs. reprezentácie. Neúspech v Mexiku je tu prezentovaný ako "najväčšia zahodená šance česko-slovenského futbalu na svetový výsledok". V ďalšej časti sa vraciame k rivalite z východu Slovenska medzi klubmi z Košíc (VSS, Lokomotíva) a Prešova (Tatran). V ďalšej časti sa spomína úspešné vybudovanie nového tímu v Slovane Bratislava pod vedením trénera Jozefa Vengloša, s osobnosťami ako Anton Ondruš, Marián Masný a Ján Pivarník. Poukazujeme tu na veľkú mestskú rivalitu s Interom, na fenomén Ladislava Petráša, bezosporu najuznávanejšieho hráča Interu, i na veľké derby, v ktorom sa na jar 1975 rozhodovalo medzi Slovanom a Interom v záverečnom kole o majstrovi Česko-Slovenska. Mužstvo Slovana, ktorá v tomto období získalo dva tituly (1974, 1975), sa stalo aj základom pre čs. reprezentáciu, z ktorej dávame do popredia osobnosť trénera Václava Ježka a úspešné napredovanie v kvalifikácii ME 1976 s pamätným zápasom proti Anglicku v Bratislave: v riadnom termíne zrušila zápas nepreniknuteľná hmla, na druhý deň hráči ČSSR triumfovali 2:1. S priamymi účastníkmi sa ďalej spomína na vyradenie Sovietskeho zväzu v štvrťfinále šampionátu a zdolanie Holandska na záverečnom turnaji v Juhoslávii, v pamätnom lejaku v Záhrebe. 2. časť dokumentu vrcholí postupom do finále ME.