Žijeme v pestrej krajine. Vychovali nás jej doliny aj roviny, trávnice aj čardáše, čižmy aj krpce. Môžeme mať rôzne názory, národnosť, či vierovyznanie, no všetci máme v srdci rovnako zaryté pesničky nášho detstva a chceme, aby ich zdedili aj naše deti. Ak si zachováme ľudskosť, rešpekt a schopnosť vzájomného načúvania, naše rozdiely nemusia byť prekážkou, ale zdrojom pestrosti našej kultúry, na ktorú sme právom tak hrdí. Spolu predsa žijeme v jednej krajine.