Manželia Šimoňákovci prežívali každodenné starosti a radosti bežnej rodiny žijúcej v dedine na východe Slovenska. V roku 1990 sa im narodila dcéra Tatiana. Rada tancovala a spievala, robila rodičom radosť. Rástla a oni chceli ďalšie dieťa. Po deviatich rokoch tak mama otehotnela. Mala veľkú radosť. Príchod dieťaťa očakávala celá rodina. Mič nenasvedčovalo, že by malo byť niečo v neporiadku, všetky vyšetrenia boli v poriadku, na dieťatko sa veľmi tešili. Paťko, ktorý má dnes už 14 rokov, sa narodil s rážtepom chrbtice, trojkomorovým hydrocefalusom, meningokelou, neurogénnym močovým mechúrom a komplikáciami spojenými s týmito chorobami. Na jedno dieťa je to diagnóz až priveľa... Rodine sa zrútil celý svet. Avšak od prvého kontaktu matky s Paťkom bolo jasné, že ich spojenie je silné a dodnes tvoria nerozlučnú dvojicu, na ktorej nebadať akékoľvek starosti. Patrik je živé striebro, bezprostredný, komunikatívny, spoločenský, aktívny a veselý chlapec. Invalidný vozíček pre neho nepredstavuje prekážku, pláva, hrá floorball, volejbal a je šampiónom v bedmintone. Miluje hasičov, chodí na ich súťaže, berú ho so sebou na služby, obdivuje ich prácu, lebo môžu pomáhať druhým. Popri jeho aktivitách má starostlivá mama pre seba času minimálne, vie, že jeho svaly potrebujú stále pohyb a snaží sa nič nezanedbať. Z Patrika by si mohli brať príklad aj mnohé zdravé deti. Táto FAMÍLIA nám ukáže silu jednotlivca v symbióze s materinskou láskou a obetavostou, ktoré spoločne dokázali oveľa viac, ako boli počiatočné prognózy lekárov.