Andrej Hlinka

Katolícky kňaz, politik a spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany Andrej Hlinka bol vysvätený za kňaza v roku 1889. Už počas štúdií sa stretol so silnejúcou maďarizáciou a veľmi skoro sa zapojil aj do politického života. Vo svojich farnostiach organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. V roku 1905 začal spolupracovať s Katolíckymi novinami a Spolkom sv. Vojtecha, ako aj so skupinou okolo časopisu Hlas, kde pôsobili Vavro Šrobár a Milan Hodža. Slovenská ľudová strana, na činnosti ktorej sa aktívne podieľal, proklamovala všeobecné a rovné volebné právo, zrušenie liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnenie národnostného zákona či boj proti úžere a vysťahovalectvu. Verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára do parlamentu, za čo bol suspendovaný a neskôr uväznený.

Krvavý masaker spôsobený uhorskými žandármi v obci Černová v roku 1907, keď ľud žiadal, by Hlinka ako rodák vysvätil miestny kostol, zviditeľnil útlak slovenského národa a politické pomery v krajine na medzinárodnej úrovni. Hlinka bol zástancom autonómie Slovenska v rámci novej republiky. Na zasadaní v Martine sa v roku 1918 stal členom výkonného výboru prvej Slovenskej národnej rady. Spolok sv. Vojtecha, Slovenská ľudová strana, Matica Slovenská, vo všetkých týchto organizáciách zanechal Andrej Hlinka výraznú stopu. Prežil niekoľko atentátov a po vzniku prvej Slovenskej republiky bola v budove Slovenského snemu umiestnená tabuľa s textom: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ." Po smrti roku 1939 boli jeho ostatky uložené v ružomberskom mauzóleu, odkiaľ ich pred príchodom Červenej armády previezli na neznáme miesto.

 Andrej Hlinka zanechal po sebe bohatý publikačný odkaz a jeho vášnivé prejavy dokázali strhnúť davy. Bol národom milovaný aj zatracovaný. Dodnes trvajú rozpory, ako na túto historickú osobnosť nazerať. Jedno je isté, jeho príspevky v denníku Slovák, ktorý založil, boli jednoznačne kritické proti pražskému centralizmu, čechoslovakizmu a útokom vedeným proti cirkvi.

Späť na TOP 10