Viliam Žingor sa narodil 30. júla 1912 v Bystričke. Pôvodným povolaním bol úradník, pracoval v Roľníckej vzájomnej pokladnici v Turčianskom Svätom Martine (v súčasnosti Martin). V rokoch 1942-1943 bol kníhkupcom v Bratislave. V roku 1943 mal narukovať do Slovenskej armády, no nástupu sa vyhol a zbehol do hôr.
Partizánsky veliteľ
Na jar 1944 založil nad Bystričkou v okolí Martinských hôľ partizánsku skupinu. V auguste 1944 založil lesný výcvikový tábor, v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Jeho partizánska skupina sa dňa 25. augusta 1944 spojila so skupinou Piotra Velička v Sklabini a Žingor sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline a podieľala sa na obrane povstaleckého územia.Nepriateľ štátu
Po druhej svetovej vojne vstúpil Žingor do Komunistickej strany Slovenska v Slovenskej národnej rade bol jej poslancom. Stal sa funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil. Otvorene ju kritizoval, upozorňoval na falošných partizánov, ktorí sa za nich začali vydávať až po vojne.
Neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali. Bol prenasledovaný, často bez práce a finančných prostriedkov. V roku 1949 prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v Račkovej doline v Západných Tatrách.
Pre komunistické vedenie však bolo nepredstaviteľné, aby sa legendárny partizánsky veliteľ ukrýval v horách. Keď Žingor odmietol ponuku predsedu KSS Viliama Širokého vrátiť sa z hôr a zaradiť sa do normálneho života, stal sa nepriateľom štátu.
Justičná vražda
V novembri 1949 sa na Slovensku rozbehla akcia Turiec, teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom. Žingora zatkli v horách 27. novembra 1949. Väznili a vyšetrovali ho v Prahe a Bratislave.
Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave skupina okolo Žingora zničila ideály Slovenského národného povstania, pokúsila sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovala branné a pomocné sily. Vo vykonštruovanom procese bol Viliam Žingor odsúdený za rozvratnú protištátnu činnosť na trest smrti a spolu s ním aj ďalší členovia štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. V skorých ranných hodinách ho obesili.
V roku 1968 Viliama Žingora právne rehabilitovali. Súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok, ale neskoršia normalizácia zabránila, aby sa o veci hovorilo a písalo. Plnej rehabilitácie sa mu dostalo až po roku 1989. Žingorovho vyšetrovateľa Bohumila Doubeka ešte za socializmu uväznili na deväť rokov za jeho kruté vyšetrovacie metódy.
Osud partizánskeho veliteľa Viliama Žingora, ktorý sa v ďalších rokoch stal obeťou komunistickej zvole, priblíži Rádio Regina Západ vo fíčri Teodora Kuhna: Viliam Žingor - Partizán. Na výročie SNP si budete môcť pozrieť priamy prenos z osláv 76. výročia SNP v Banskej Bystrici či vojnové filmy.
Informácie v článku pochádzajú z autorského seriálu Richarda Duchaja a Sone Martinkovej.
