Dokumentárna séria Legendárne megastavby pokračuje v utorok 1. decembra o 20:10 na Dvojke projektom, ktorý nemá v histórii Francúzska obdoby - Haussmannovej prestavby Paríža. Prvá časť série o gigantických svätyniach v Lurdoch je do 1. decembra do 23:59 dostupná v archve RTVS.
Georges-Eugène Haussmann
V časoch druhého cisárstva Napoleon III. po návšteve Londýna, kde videl na vlastné oči zmeny, ktoré priniesla priemyselná revolúcia, poveril prefekta Paríža Georgesa-Eugèna Haussmanna, známejšieho len ako barón Haussmann, komplexnou prestavbou hlavného mesta Francúzska. Projekt, ktorý prebiehal od roku 1852 18 rokov sa týkal celého mesta vrátane centra či okrajových častí. Počas neho sa rozšírili ulice, upravili sa fasády budov, budovali sa mestské parky, kanalizačná sieť, zásobovanie vodou, verejné zariadenia či pamiatky. Projekt bol v tom čase kritizovaný, ale jeho výsledky dodnes určujú každodenný život v meste. Stredoveký Paríž s úzkymi a ošarpanými uličkami sa vďaka Haussmannovi zmenil na moderné mesto s modernými bulvármi a parkami. Koncept následne prevzali aj iné európske mestá.
Paríž pri pohľade z Eiffelovej veže.
Haussmannov projekt financovali banky a súkromníci, ktorí jednotlivé zákazky realizovali. Štát najprv vyvlastnil pozemky, na nich zbúral staré budovy dotknuté renováciou a následne zo súkromných zdrojov postavil nové s kompletným vybavením (voda, plyn, kanalizácia). Štát peniaze získaval aj predajom stavebných parciel stavebníkom, ktorí sa zaviazali vystavať nové budovy podľa vopred stanovených plánov. Ročné náklady prestavby Paríža sa pohybovali od 50 do 80 miliónov frankov. Do ukončenia projektu dlh štátu presiahol 1,5 miliardy frankov, čo práca zdiskreditovalo.
Haussmann doslova rozsekal Paríž bulvármi širokými 20 až 30 metrov. Sieť týchto ciest vytvára dodnes dopravný kolobeh Paríža. Vznikli bulváre Sébastopol, Saint-Michel, Rue de Rivoli, Rue Saint-Antoine či Saint-Germain. Napoleon III. a Haussmann zanechali v Paríži aj dve symetricky postavené divadlá Théâtre du Châtelet a Théâtre de la Ville, alebo Hôtel-Dieu a kasárne na ostrove Cité. Všetky mestské obvody (20) získali vlastnú budovu radnice, vznikli kostoly svätého Evžena a svätej Cecílie či kostol Najsvätejšej Trojice.
Opustený Haussmannov bulvár v Paríži počas druhej vlny koronavírusu v novembri 2020.
Po vzore Londýna vznikli zelené plochy. Boulogneský a Vincenneský lesík na západnom a východnom okraji mesta. Bližšie centra sa nachádzajú parky Buttes-Chaumont a Montsouris. Pozdĺž mnohých ulíc Haussmann nechal vysadiť stromoradia, ktorá krášlia ulice dodnes.
Umelci či architekti na projekte kritizovali samotný význam prác, monotónnosť architektúry a Haussmanna z obohohacovania sa či korupciu prefekta. Podľa oponentov Napoleon nechal ulice prestavať preto, aby na nich v prípade nepokojov mohol ľahšie mobilizovať armádu a presúvať ťažké zbrane. Na širokých uliciach bolo rovnako náročnejšie stavať barikády.
Prestavba spôsobila, že v centre, v ktorom dovtedy bývali bežní ľudia, rapídne vzrástli ceny nájmov, čo prinútilo chudobnejších sa presťahovať. A naopak, z okrajových častí sa do centra sťahovali zámožnejší obyvatelia. Vytvorilo sa aj rozdelenie mesta na bohatšiu západnú časť a chudobnejšiu východnú časť, kde obnova neprebehla.
Boulogneský lesík.
(info: Guardian, Wikipedia, foto: AP)
25 50 75 90
