Ako v sobotu 17. júna informovalo Rádio Regina Stred, vo veku 91 rokov zomrel herec a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš doma v kruhu svojej rodiny.
Pamätáme si ho z mnohých už legendárnych slovenských filmov a divadelných rolí, či recitátorských vystúpení.
Stvárnil vyše sto filmových a televíznych postáv.
Veľký milovník a znalec poézie
Jeho meno je známe najmä z legendárnych Nedeľných chvíľok poézie v Slovenskej televízii, či zo seriálu pre deti Rachotilkovia a mnohých iných programov, hraných, či dokumentárnych filmov.
Aj vo veku 90 rokov ešte vystupoval s recitovaním básní. Ako veľký milovník a znalec poézie sa Juraj Sarvaš pri 85. ročnom jubileu v RTVS priznal k svojim múzam:
„Ženy milujem. Ženy obdivujem a skláňam sa pred nimi v úcte.“
Ako Rádio Regina Stred pripomenulo, umelec Juraj Sarvaš bol úzko spätý aj so začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957:
„Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal.“
Osobnosť umelca si RTVS mimoriadne pripomenula v sobotu 17. júna vo večernom vysielaní Dvojky o 20.00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.
Herecká legenda, recitátor, scenárista a režisér Juraj Sarvaš bol jedným z posledných pamätníkov zlatej éry slovenského divadelníctva. V Slovenskom národnom divadle (SND) pôsobil 35 rokov.
V roku 2021 pri príležitosti svojich 90. narodenín Juraj Sarvaš uviedol:
„Obdobie v Slovenskom národnom divadle - v tomto chráme kultúry - bolo úžasné, bolo to obdobie umeniu veľmi prajné. Napríklad, keď bol v divadle francúzsky spisovateľ Sartre na predstavení svojej filozofickej drámy Diabol a Pán Boh, povedal, že v Európe to bola najlepšia inscenácia.“
V divadle, rozhlase, aj v televízii
Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Jeho starší brat Andrej Sarvaš (1921-1996) bol ako riaditeľ Československého rozhlasu v rokoch normalizácie prenasledovaný za to, že v roku 1968 vydal príkaz vysielať ďalej napriek okupácii sovietskych vojsk, za čo bol aj z funkcie odvolaný.
Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel Juraj Sarvaš za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.
Z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996. V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.
Na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv. Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959).
V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli napríklad Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).
Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) či vo vojnovej dráme odohrávajúcej sa počas Slovenského národného povstania Stopy na Sitne (1968).
Na Poľane s Detvanom
S menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes, ktorý ho učil nestor tohto žánru Viliam Záborský. V roku 2021 v tejto súvislosti povedal:
„Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias. Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa - život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje.“
Zároveň dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, ak by nevyšiel na Poľanu.
Svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.
Herec Juraj Sarvaš v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
25 50 75 90
