Študent vysokej školy Jan Palach sa polial benzínom a zapálil 16. januára 1969 na Václavskom námestí v Prahe, aby vyburcoval verejnosť národov Československa z letargie nastupujúcej normalizácie po okupácii.
Zomreli ďalší siedmi
V Česku si od roku 2013 pripomínajú 16. január ako Deň Jana Palacha.
Na pietnych spomienkach na jeho obetu budú spomienkové zhromaždenia na Olšanských cintorínoch v Prahe, kde je teraz Ján Palach pochovaný, ale aj v Všetatoch, odkiaľ pochádzal.
V tomto roku sa budú spomienkové zhromaždenia niesť aj v duchu smútku za obete streľby, ktorá si 21. decembra 2023 v budove Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe vyžiadala životy 14 obetí a 25 zranených.
Podobným spôsobom ako Jan Palach protestovali proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom v auguste 1968 aj ďalší ľudia, z ktorých sedem zomrelo.
Študent Jan Palach sa narodil 11. augusta v stredočeskom mestečku Všetaty. Po maturite na gymnáziu v Mělníku v roku 1966 ďalej študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe históriu.
Po okupácii ČSSR v auguste 1968 sa Jan Palach zúčastňoval protestných akcií vrátane študentského okupačného štrajku od 18. do 21. novembra 1968.
Stále živé posolstvo
V dokumente Charty 77 pri príležitosti 20. výročia upálenia Jana Palacha z roku 1989 sa píše:
„Zomrel, lebo chcel vykríknuť čo najhlasnejšie. Chcel, aby sme si uvedomili, čo sa to s nami deje, aby sme videli, čo to skutočne robíme a počuli, čo to skutočne hovoríme.“
Na rampe pražského Národného múzea v Prahe na Václavskom námestí sa okolo 13:30 h polial benzínom a zapálil. Potom sa horiaci rozbehol k soche sv. Václava.
Po páde komunizmu udelil prezident Václav Havel hrdinskému Janovi Palachovi in memoriam Rad Tomáša Garrigue Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
Predtým Jan Palach napísal na internáte štyri listy nazvané Pochodeň č. 1, v ktorých vysvetlil motív svojho činu a avizoval, že jeho príklad budú nasledovať ďalší ľudia:
„Vzhľadom na to, že naše národy sa ocitli na pokraji beznádeje a odovzdanosti, rozhodli sme sa vyjadriť svoj protest a prebudiť svedomie národa.“
Podľa doterajších výskumov si z politických dôvodov siahlo na život 29 československých občanov a z nich siedmi zomreli.
Už 20. januára 1969 sa v Plzni upálil mladý robotník Josef Hlavatý a vlna protestných samovrážd pokračovala do konca apríla 1969.
Po troch dňoch od upálenia Jan Palach zomrel 19. januára 1969 v nemocnici.
Upálenie vo filme
Verejnosť bola obeťou Jana Palacha šokovaná. Jeho pohreb, na ktorom sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, sa stal 25. januára 1969 masovým protestom proti sovietskej okupácii.
Uvádza sa, že prišlo až dvestotisíc ľudí a pohreb zarezonoval v médiách po celom svete.
Totalitná moc sa snažila spomienku na Jana Palacha vymazať z pamäte národov.
Jeho telesné pozostatky boli bez súhlasu rodiny v roku 1973 spopolnené a tajne prevezené na cintorín do rodiska v mestečku Všetaty.
Napriek tomu verejnosť na jeho obetu nezabudla a stal sa symbolom útlaku.
Protestné zhromaždenia, tzv. Palachov týždeň, ktoré sa konali v Prahe v dňoch od 15. do 21. januára 1989 pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia, boli predzvesťou pádu komunistického režimu.
Od 25. októbra 1990 je urna s popolom Jana Palacha uložená v pôvodnom hrobe na pražských Olšanských cintorínoch.
Dramatické udalosti nasledujúce po okupácii Československa sa dostali aj na plátna kín.
RTVS online
V roku 2013 natočila poľská režisérka Agnieszka Holland trojdielny film Horiaci ker a v roku 2018 režisér Robert Sedláček životopisnú drámu Jan Palach.
25 50 75 90
