Neuropsychológ Robert Krause na Rádiu Slovensko vysvetlil, prečo zmena času z letného na zimný, a naopak, nemusí na nás posobiť dobre:
„Ľudia reagujú depresívnejšou náladou. Poznáme sezónne afektívne poruchy.“
Cirkadiánne rytmy
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Náš organizmus vie, že je tma
Za všetko môžu naše „vnútorné časové hodiny,“ ktoré máme podľa Roberta Krausa v mozgu v orgáne s názvom hypotalamus:
„Náš organizmus registruje, že pri zimnom čase je večer skôr tma.“
Na zmenu času je vhodné sa postupne pripraviť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vnútorné hodiny v mozgu podľa svetla riadia naše základné telesné funkcie a procesy, ktoré podľa neuropsychológa poznáme pod iným termínom:
„Nazývame ich cirkadiánne rytmy. Slovo cirkadiánne pochádza z latinského slova cirkadiem, čo znamená približne jeden deň.“
Hypotalamus, alebo medzimozog ovplyvňuje vyplavovanie hormónov do krvi.
Prečo je letný čas obľúbenejší
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Riadi väčšinu vegetatívnych funkcii v tele, akými sú pocity hladu, smädu, reguluje našu telesnú teplotu a podieľa sa na kontrole emócií, ba aj sexuálnej aktivity.
Rozpis tela podľa hodín
Medzi 5 h až 6 h rannou je najvhodnejší čas na vstávanie.
Medzi 6 h a 7 h sú podľa neuropsychológa na vrchole orgány zodpovedné za trávenie:
„Mnoho jednotlivcov raňajkuje“ .
Od 9 h do 12 h sú podľa informácií Roberta Krauseho na vrchole zasa naše psychické aktivity:
„Školáci tak dokážu pri vyučovaní podávať najvyšší výkon.“
Medzi 11 h a 13 h nám najvýkonnejšie pracuje srdce a preto sa odporúča vyhnúť mastným jedlám.
Po 14 h zasa mozog dokáže najlepšie prijímať stimuly na učenie nových činností.
Od 19 h sa odporúča kľudový režim, lebo medzi 22 h a 3 h ráno mozog produkuje melatonín, ktorého tvorbu brzdí svetlo a tak sa tvorí najviac v noci.
Melatonín má vplyv aj na našu imunitu a dáva mozgu signály o subjektívnom čase v priebehu dňa.
Jediná účinná rada, ako sa zbaviť nepríjemností pri zmene času od odborníka neuropsychológa znie:
„Mnoho ľudí si myslí, že môžu dlhšie spať. V ranných hodinách sa nám vytvárajú pozitívne pamäťové vnemy. Mozog uprednostňuje zmenu, ktorá je postupná, pomalšia. Zmena času v praxi je však nárazová. Preto je dôležité sa na zmenu času postupne pripraviť a pri nárazovej zmene sa ľahšie aklimatizujeme.“
Teda pred zmenou času ideme skôr spať a skôr ako inokedy vstávame.
RTVS online
Ďalšie informácie od neuropsychológa Roberta Krausa si môžete vypočuť z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
