Chatári a chalupári majú problém, ak chcú pestovať ovocné stromy vo vyšších horských podmienkach.
Prečo je tomu tak vysvetlil pre Farmársku revue odborník z Nadácie Ekopolis Milan Hronec:
„Jablone, čerešne, slivky, orechy, višne sú všetko tradičné odrody, ktoré sú tiež určené do podmienok 800 až 900 metrov n. m. Tu nie je stromom ľahké prežiť rovnako, ako ani ľuďom sa tu nežije ľahko.“
„Preto musia byť veľmi vhodne vybrané také odrody, ktoré toto prostredie budú vedieť znášať. Pôda je tu nízkej kvality a stromy majú čo robiť, aby nejakým spôsobom prosperovali.“
Odrody odolávajúce tuhým zimám
Našlo sa už dosť takých, ktorí sa snažili vybudovať ovocné záhrady v lesných podmienkach, kam chodia za oddychom.
Okrem zásad výberu vhodných sadeníc je dobré vedieť, ako sa to v takýchto podmienkach robí, čo ukázal ovocinársky expert Ľudovít Vašš priamo na kameru:
„V horskom prostredí je pôda plytká a málo úrodná, zimy sú dlhé.“
Na trhu ponúkajú stromy, ktoré nie sú šľachtené do drsného prostredia, preto pán Vašš odporúča:
„Oplatí sa nájsť stromy na dlhovekých podpníkoch. Hľadať treba odrody, ktoré majú dlhú životnosť. Pred výsadbou vyhľadajte dobré poradenstvo pri výbere odrody do danej lokality a výber správneho druhu.“
„V takýchto podmienkach nebudeme pestovať náročné marhule či broskyne, ale budeme tu pestovať jablone, slivky, zvládnu to aj orechy.“
„Všetko druhy, ktoré odolajú tuhým zimám a odrody, ktoré vedia dlhodobo prosperovať s nízkou dávkou starostlivosti.“
Dôležitý je aj spôsob sadenia. Moderátor Ján Škorňa pripravil jamu v hĺbke takmer 80 cm až jeden meter úplne zbytočne. Ľudovít Vašš mu ju odporučil znovu zasypať:
„Korene stromov neprekorenia do takej hĺbky, iba zopár koreňov, jeden, dva, maximálne tri, ktoré sú kotviacimi koreňmi. Hlavné korene prijímajúce živiny z pôdy, prijímajú aj zrážkovú vodu a sú plytké. Pohybujú sa medzi 30 až 50 cm v prvom pôdnom horizonte.“
Prikryť môžte lístím, aj hrabankou
Hlboké jamy sú teda zbytočné. Ľudovít Vašš odporúča vykopávať skôr jamy v tvare misy:
„Tieto skyprené misy sú podobné, ako na lúke vytvára diviak, keď ryje. To znamená, že sa zapracuje trávny drn, ktorý konkuruje stromom do hlbšej vrstvy do 20 až 30 cm.“
Okolie stromu preto nemá mať trávu, ale je potrebné, aby podľa experta bolo prírodného charakteru:
„Prvé roky sa ovocné stromy nedajú pestovať na zatrávnených plochách. Potrebujú pôdu skyprenú, ideálne zmulčovanú prírodným spôsobom. Slamou, senom, kompostom, listnatou štiepkou, či inými prírodnými materiálmi.“
Môžeme jednoducho nahrabať v lese všetko, čo je organické, prírodné. Nastelieme to na okolitú pôdu po výsadbe, akoby šlo ako hovorí Ľudovít Vašš:
„O pôdu v lese prikrytú lístím a hrabankou.“
RTVS online
Viac sa o pestovaní ovocných stromoch v horskom prostredí dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
