Pri nedávnom Svetovom dni rádií (13. februára) je potešujúce pripomenúť si nášho významného vynálezcu kňaza Jozefa Murgaša (1864 - 1929), od ktorého narodenia prešlo 160 rokov.
Právom v kalendári
Nik vo svetovej histórii rozhlasového vysielania nevymaže úspechy rodáka z Tajova. Nečudo, že ho zaradili do kalendára osobností UNESCO.
Považuje sa za priekopníka bezdrôtovej telegrafie a rozhlasového vysielania. Už v roku 1905 urobil bezdrôtový prenos hovoreného slova.
Americký prezident v laboratóriu Slováka
Tým Jozef Murgaš demonštroval svoje vynálezy bezdrôtového prenosu modulovaného signálu prostredníctvom elektromagnetických vĺn.
Dodnes sa vďaka tomu šíri rozhlasový a televízny signál pri analógovom a pri mobilnom vysielaní. Preto laboratórium kňaza Jozefa Murgaša už vtedy v roku 1905 navštívil 26. prezident USA Theodor Roosvelt (1858-1919). Sľúbil slovenskému kňazovi podporu americkej vlády.
Slávny americký vynálezca Thomas Alva Edison (1847-1931) upozornil na úspechy kňaza Jozefa Murgaša talianskeho vynálezcu a podnikateľa Guglielma Marconiho (1874-1937). Marconi pricestoval tiež do laboratória Jozefa Murgaša, ktoré mal kňaz v baníckej osade v USA v obci Wilkes Barre v Pensylvánii.
Prvé vysielanie hovoreného slova na svete umožnil Jozef Murgaš medzi obcami Scranton a Wilke-Barre v roku 1905. Rozprávali sa starostovia oboch obcí, ktorí túto udalosť písomne potvrdili.
Súd rozhodol jasne
Nobelovú cenu za fyziku za rozvoj bezdrôtovej telegrafie však v roku 1909 získal Guglielmo Marconi spolu s Ferdinandom Braunom. O prvenstvo prvého rádiového prenosu sa viedol v roku 1916 súdny spor.
Súd v New Yorku rozhodol, že v roku 1905 nik iný na svete nedokázal uskutočniť bezdrôtový hlasový prenos informácií, iba slovenský kňaz Jozef Murgaš. A hoci Murgašove prvenstvo v histórii ľudstva potvrdil americký súd, aj v slovenských dejinách sa ešte vyskytujú informácie, že šlo len o „údajne" prvé rádiové vysielanie.
Tieto pochybnosti sú spôsobené vyše štyridsaťročnou snahou komunistickej ideológie spochybňovať úspechy katolíckeho kňaza. Hoci Jozef Murgaš zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes Barre v USA, kde je aj pochovaný, zažil odstrkovanie už aj za života na vlastnej koži.
V Amerike sa angažoval za vznik Česko - Slovenska. Bol signatárom Pittsburskej dohody z 30. mája 1918. Po vzniku štátu sa preto s radosťou vrátil do vlasti.
V Banskej Bystrici si v roku 1920 Jozef Murgaš podal prihlášku za učiteľa na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Neprijali ho, lebo vraj nemal potrebnú kvalifikáciu. Sklamaný sa vrátil do USA.
Patenty v elektrotechnike
Okrem nadviazania prvého rádiového prenosu medzi obcami v Pensylvánii mal v USA Jozef Murgaš viac ako desať uznaných patentov z elektrotechniky, ku ktorým patrili:
- vlnomer, 1907
- elektrický transformátor, 1907
- zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, 1908
- bezdrôtová telegrafia, 1909
- detektor elektromagnetických vĺn, 1909
- prístroj na výrobu elektrických oscilácií, 1911
Ján Murgaš otec Jozefa Murgaša bol roľníkom a matka Zuzana (rodená Slamková) chcela mať zo syna kňaza. Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove. Ukončil gymnázium v Banskej Bystrici a študoval teológiu v Bratislave a v Ostrihome. Pokračoval v štúdiách maliarstva v Budapešti a na akadémii výtvarného umenia v Mníchove.
Kňaz je otcom vysielania
Vdp. Jozef Murgaš bol vysvätený za kňaza v roku 1888, pričom pôsobil na katolíckych farách v Dubovej, Slovenskej Ľupči a v Chrenovci, kde namaľoval aj oltárne obrazy. Maliarstvu sa venoval na štúdiách vďaka príhovoru maliara Dominika Skuteckého a v Ostrihome objavil zaujímavú vedu elektrotechniku.
Neskôr po vysťahovaní do USA vynašiel tzv. tón - systém použitia dvoch signálov odlišnej frekvencie (patentované v roku 1904) a navždy sa zapísal do dejín internetu, mobilnej komunikácie, či rozhlasového a televízneho vysielania.
Terajšia mobilná komunikácia a bezdrôtový prenos komunikačných služieb internetu sa začal vďaka vynálezom kňaza Jozefa Murgaša, ktoré urobil v USA.
25 50 75 90
