Výskumy preukázali, že robenie selfies vplýva pozitívne na naše duševné zdravie. A vedeli to zrejme už pred viac ako sto rokmi, keďže prvá selfie vznikla analógovým fotoaparátom už niekedy v tých časoch.
Prečo ich tak často tvoríme? Pri každej príležitosti vyťahujeme svoj smartfón a cvakáme „selfička“. Podľa psychológa Roberta Krauseho je to jednoduché: Ide vraj o socializáciu, základnú ľudskú túžbu po pozornosti a prijatí. Dodáva však , že zobrazovanie nášho vlastného ja selfie fotkami nemusí vždy byť úplne objektívne: „...vidíme to práve aj na samotných selfiečkach, ktoré nám následne umožňujú upravovať náš sebaobraz cez jednotlivé filtre, kontrasty, jasy a práve takýtomto spôsobom práve dochádza k tomu, že my ako ľudia máme zvýšené úsilie o to, aby sme vyzerali lepšie než vyzeráme v skutočnosti.“
Kultúrny fenomén so sebou však tiahne aj tieň pochybností. Časté vytváranie takýchto fotografií, ako spomínal psychológ, môže viesť až ku glorifikácií samého seba. Na srdiečkach (like-och) na sociálnych sieťach sa vieme stať veľmi rýchlo závislými. Do mozgu sa pri ocenení a pochvale vyplavuje dopamín, čo nám do tela vnáša pocity šťastia a úspechu. Pozitívne pocity si preto radi navoďujeme znovu a znovu, začneme preto selfie fotografie vytvárať na sociálne siete ešte častejšie.
Mníchovská univerzita na vzorke 238 ľudí zistila, že používatelia sociálnych sietí fotografie síce radi vytvárajú, ale neradi sa na selfies druhých pozerajú. Až 80% ľudí z prieskumu priznalo, že takéto fotografie sú neautentické a nezaujímavé. Selfie paradox potvrdil aj psychológ: „Akonáhle vidíme selfie druhého človeka, tak zároveň vidíme aj jeho intímnejšiu zónu... môže nám to potenciálne prekážať.“
Malým bojkotom uvedených skutočností je aj fakt, že vznikol „Deň bez selfies“, ktorý oslavujeme 16. marca. A čo Vy? Koľko obrázkov samých seba obsahuje Váš telefón?
