Celé zázemie pre štyri sály na kultúrne a kongresové využitie, či súbor kancelárií tvorí dnešný Istropolis. Tieto priestory desaťročia slúžili pre detskú a záujmovú činnosť a stali sa Témou Rádia_FM.
Architektúra sociálneho štátu
Profesorka Henrieta Moravčíková z oddelenia architektúry Historického ústavu SAV považuje Istropolis za dôležitý príklad architektúry tzv. sociálneho štátu. Ide o architektúru orientovanú na verejnosť. Vznikala pri obnove Európy po 2. svetovej vojne.
Nebol to program len východného bloku, ale celej Európy. Šlo o snahu budovať verejné inštitúcie spĺňajúce požiadavky moderného človeka v meste:
„Reprezentuje dôležitú tendenciu európskej architektúry, ktorý by sme mohli zjednodušene nazvať brutalizmus alebo monumentalizmus. Ide o diela, ktoré sú charakteristické abstraktnou formou s veľkými objemami."
Dôležitý mentálny bod
Ako zdôrazňuje profesorka Henrieta Moravčíková, tieto diela častokrát vstupujú do kompaktného mestského prostredia možno aj kontrastne alebo až agresívne, čo je charakteristické znamenie tejto architektúry.
Zaujímavé sú aj zážitky a spomienky ľudí. S touto stavbou je spojená tradícia Bratislavskej lýry, Divadlo Wűstenrot, či desaťročia tu sídlilo Radošinske naivné divadlo. To znamená, že na tej mentálnej kultúrnej mape Slovenska je to podľa pani profesorky „veľmi dôležitý bod."
Nebúrajme hneď všetko
Podobné monumentálne stavby máme po celom Slovensku. Dom umenia v Piešťanoch, obchodný dom v Trnave a iné, sú stavby, ktoré dodnes živia diskusie aj polarizujú spoločnosť. Pani profesorka Moravčíková si myslí, že je to ako s moderným umením. Nie každému sa páči abstraktný umelec, ale každý vezme na milosť Michelangela, lebo mu rozumie, sú to zrozumiteľné obrázky.
Chápeme hodnoty Dómu sv. Martina, alebo renesančného kaštieľa, ale ťažšie vnímame hodnoty architektúry, ktorá je masou kamenného obkladu. Za to nie je nutné podľa pani profesorky Moravčíkovej hneď zbúrať všetko, čo sme pred 50 rokmi postavili:
Kultúrne vrstvy nenahradí nič
„Druhá polovica 20. storočia bola pre Slovensko skvelým obdobím, keď sa veľa investovalo práve do veľkých verejných inštitúcií. Vtedy vznikali galérie, divadlá, múzeá, archívy, domy kultúry. Je to jedinečná situácia v histórii Slovenska."
Všetky tieto diela navrhli slovenskí architekti. Nikdy v histórii sa niečo také nestalo. A preto si myslím, že táto architektonická vrstva je nielen dôležitá z nejakého abstraktného architekto - historického hľadiska, ale je dôležitá z hľadiska budovania národného sebavedomia. A keď prídeme aj o túto vrstvu, tak zase len budeme musieť siahať k nejakým pseudostarým Slovákom."
Prečo nebúrať Istropolis a podobné stavby
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Od architektúry by sme mali mať určitý odstup, aby sme ju dokázali vnímať ako isté historické dedičstvo. Verejná správa by mala šíriť osvetu, aby sme v takýchto budovách videli hodnoty a určite ich nechceli hneď búrať.
Foto: TASR, RTVS - Stanislav Háber
