Aj mladá a malá krajina Slovensko má svoj dlhoročný výskum v kolíske civilizácie ľudstva.
Rano na eFeMku (Egyptologička Veronika Verešová) 28.6.2021
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
O peniaze nejde
Egypt ako vyplýva z rozhovoru Rádia FM bude mať ešte veľa rokov čo nového v poznaní ponúknuť. Veronika Verešová študovala archeológiu v SR, aj na Viedenskej univerzite:
„U väčšiny mojich kolegov nejde o peniaze, ale túto prácu doslova milujete, ošiaľ v prípade Egypta stále trvá."
V tejto africkej krajine prevádzajú výskum štáty, ktoré tu začínali v 18. či v 19. storočí. Vtedy si ešte mohli nálezy vziať, dnes ich musia nechať v Egypte:
„Pre vedca majú význam aj jednoduché nálezy, ktoré bežným ľuďom nepovedia až tak veľa. Určite však vieme, že v priebehu rokov príde ešte k ďalším významným nálezom, keďže Egypt je obrovský a skrýva množstvo materiálnej kultúry civilizácie."
Vzdelanie je základ
Archeológia ako vedná disciplína predpokladá široké vedomosti z rozličných oblastí poznania. Veronika Verešová vysvetľuje:
„Nechcem preháňať, ale od vedomostí z dejín, archeológia kombinuje množstvá výskumných činností."
Archeológ musí byť aj umelec. Musí vedieť zdokumentovať nálezy. Nakresliť ich, zachytiť, opísať:
„Musíte byť IT schopný, lebo je doba moderných technológií. Od fotografovania, cez 3D modely, prípadne geodetické merania, čiže všetky možné činnosti, nehovoriac o znalostiach cudzích jazykov."
Príbeh Nefertiti inšpiroval mnohých
Tak ako u iných jej kolegov, na počiatku vášne odkrývať záhady minulosti bolo čítanie kníh Vojtecha Zamarovského. Vo veku desať rokov s rodičmi navštívila Grécko, kde ju očarili Mykény:
„Najlákavejšie je poznanie dejín, aké to v skutočnosti bolo. Zaujíma ma najmä 18. dynastia za vlády Amenhotepa 4, ktorý bol kontroverzná osobnosť. Spravil veľkú náboženskú reformu, uprednostnil uctievanie jedného boha a bol manželom krásnej Nefertiti známej z busty, ktorá sa nám zachovala."
Návštevy slovenských vedcov v Egypte sú vždy veľmi intenzívne. Peňazí na výskum je zúfalo málo a preto sa snažia zistiť čo najviac v krátkom čase:
„Spávame najviac štyri hodiny denne, keďže archeologická činnosť v teréne trvá ani nie mesiac v roku a je značne fyzicky náročná."
Nález sám skočil do ruky
Egyptológia nemá na Slovensku veľkú podporu. Napriek tomu sa im darí vo výskume pokračovať priamo v Egypte nepretržite od roku 2007. Výnimkou bol iba minulý rok, keď sa pre pandémiu venovali výskumu v dokumentovaní doterajších nálezov doma:
„To vzrušenie pri odkrývaní pamiatok je vždy rovnaké. Dopredu neviete, čo nájdete. Je fascinujúce chodiť po miestach, po ktorých kedysi chodieval trebárs aj faraón Ramzes."
Jeden z posledných významných nálezov Veroniky Verešovej bol vskutku nečakaný:
„Keď som doslova hrabala, do ruky mi skočil črep. Na prvý pohľad nič extra, ale šlo o črep z mykénskeho Grécka. Absolútne neegyptský nález je príkladom, že to miesto v Egypte bolo v kontakte aj so vzdialenejšími oblasťami."
Podľa skúseností a slov Veroniky Verešovej sa síce archeológ dnes nebije a nestrieľa ako Indiana Jones, či Lara Croft, ale fyzicky podáva veľký výkon:
„Vstávame s východom slnka. Našim nepriateľom je čas, aby sme stihli čo najviac, lebo výskum je obmedzovaný."
Okrem financií je výskum obmedzovaný aj faktom, že život v danej oblasti nezastal. Snažia sa zdokumentovať čo najviac, kým prídu buldozéry. Na starých lokalitách sa často budujú nové objekty pre Egypťanov.
Foto: TASR
