Chcela učiť . Na pedagogickú školu ju nevzali . Z núdze sa prihlásila na strojnícku priemyslovku do Košíc .
Začiatky prvej rušňovodičky.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prijali ju na železničiarsky odbor elektrickej trakcie a energetiky v doprave:
„Po škole som začínala v rušňovom depe v Košiciach. Pracovala som v dielni pri elektrických rušňoch. Pohľad na ne ma chytil za srdce a zaumienila som si, že musím byť rušňovodička.“
Dvojičky - tak sa volá lokomotíva
Sen sa jej splnil .
Prvá rušňovodička dnes.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Majster, ktorému to oznámila , jej povedal, že má mu to prísť ešte raz potvrdiť „o 24 hodín, či si to nerozmyslím, ale nevysmial ma“.
Na druhý deň ju zaradil do kurzu rušňovodičov . V roku 1963 spravila skúšky :
„Začínala som na nákladných vlakoch, kde som v Nižnej Myšli robila nezavesené postrky.“
Prišli materské povinnosti . S manželom sa presťahovali do Karvinej . Narodila sa im dcéra. Po dvoch rokoch sa vrátili na východné Slovensko do Čiernej nad Tisou :
„Začala som jazdiť po trase Čierna nad Tisou – Košice – Spišská Nová Ves a niekedy aj ďalej, lebo opäť po materskej som bola na nákladných vlakoch, na rušni typu Dvojičky (na snímke hore prvý sprava). “
Novinári ju nezaujímali
To sa však rýchlo zmenilo :
„Začali ma obliehať novinári, že som prvá žena rušňovodička vo vtedajšom Česko – Slovensku. Mňa to však nezaujímalo. Ja som chcela jazdiť. Preradili ma na medzinárodné rýchliky Moskva, Mílovice, Dukla.“
V relácii Rádia Regina Východ sa priznala , čo sa jej pri jazdení na rušňoch najviac páčilo:
„Vtedy ešte v stanici v Čiernej nad Tisou vyhrávalo na perónoch rádio a vždy, úplne vždy, kedy som prichádzala vlakom do stanice, spieval z ampliónov Karel Gott.“
Mala pocit, že spieva len pre ňu . Rušňovodičom bol aj jej manžel a jej druhé dieťa: syn. Vo vysielaní priznala , že najčastejšou témou na rozhovory doma „sú to, samozrejme, rušne, stále sa o nich rozprávame“ .
Bubiny, Rakane a Sergej
Po druhom tehotenstve však s vedením rušňov musela prestať . Začala preto učiť budúcich rušňovodičov :
„Takto sa mi splnil môj pôvodný sen, keď som chcela byť najprv učiteľkou.“
Dnes má pred domom identifikačnú tabuľku svojho prvého rušňa :
„Bol to šesťkolák, stodvadsiatka rýchlosť a devätnásť ton na jednu os. To identifikačné číslo mi priniesol ako dar na 70-tku syn.“
Medzi najobľúbenejšie rušne pani Margity Horváthovej „patria Bubiny a Rakane,“ ale nepohrdne ani rušňom typu Sergej . Viac z jej rozprávania si môžete vypočuť z archívu RTVS .
Foto: TASR, RTVS - Stanislav Háber
25 50 75 90
