Rozhlasové hry - Archív extra

1. výročie vojny na Ukrajine sme si pripomínali aj rozhlasovou hrou Treba vôbec upratovať v čase vojny? Texty použité v hre vznikli vďaka iniciatíve, ktorá krátko po vypuknutí konfliktu, oslovila niekoľko ukrajinských dramatikov na napísanie divadelných hier, ktoré vzápätí cestovali po celom svete a už v máji boli v slovenských prekladoch, na pôde Divadelného ústavu, prezentované aj u nás. Tri z týchto minidrám sú princípom koláže spojené do kompaktného rozhlasového dramatického celku. Veľmi osobné a autentické svedectvá troch autorov z prvej ruky približujú šok, emócie, príbehy a situácie spôsobené desivou novou realitou Ukrajincov. Autori v nich pracujú s dokumentárnymi materiálmi, záznamami z elektronickej pošty, sociálnych sietí a telefonátov, či spomienkami, ktoré majú formu akýchsi denníkových zápisov, no vkladajú do nich aj svoje aktuálne postrehy a úvahy. Andrij Bondarenko patrí k strednej generácií ukrajinských autorov a dramatikov, v súčasnosti je šéfdramaturgom bábkového divadla v Ľvove. Vo svojom monológu Mier a pokoj rozpráva príbeh vlastnej rodiny a cez dramatické osudy niektorých jej členov sa vracia k zásadným momentom histórie svojej krajiny a postupne skladá mozaiku, ktorá lepšie umožňuje pochopiť ukrajinskú súčasnosť. Jelena Astasjevová je dramatičkou a spisovateľkou z Chersonu a spoluzakladateľkou kyjevského Divadla dramatikov. Jej dráma Slovník emócií v čase vojny pracuje so záznamami denníkového charakteru, kúskami rozhovorov a internetových chatov, ktoré sú usporiadané do kapitol, nazvaných podľa intenzívnych emócií, ktoré so sebou priniesla extrémna životná situácia. Lena Ľahuškonkova je najmladšou z trojice autorov, dvornou dramatičkou Odeského divadla a laureátkou ceny European Young Drama Award. Centrom jej drámy Topol – M letí na mačku Brošku s existenciálnym a filozoficko-etickým podtextom je situácia, v ktorej počas chaotickej evakuácie necháva majiteľka vo svojom byte v okupovanom Hostomeli mačku a snaží sa pre ňu, cez sociálne siete, nájsť pomoc. Hra má aj autobiografickú rovinu, v ktorej prostredníctvom sietí situáciu pozoruje autorka, počas kolobehu presunov medzi vlastným bytom a krytom v pivnici bytového domu. Hudobná a zvuková zložka rozhlasovej hry umne prepája tri príbehové roviny do kompaktného celku a vytvára efektnú poetickú nadstavbu. Silným jednotiacim prvkom je najmä hudba, ktorú do hry nahrali členovia Charkovského štátneho a akademického divadla M.V.Lysenka - motívy a melódie z ukrajinských ľudových a populárnych piesní, ktoré majú pre Ukrajincov špecifickú silu a symboliku. Treba vôbec upratovať v čase vojny? Veta z drámy Jeleny Astasjevovej sa zamýšľa nad absurditou bežnej banálnej ľudskej činnosti v situácii, keď príbytok i jeho obyvateľov môže kedykoľvek zo zemského povrchu zmiesť bomba. Je v nej vyjadrená brutalita s akou vojna vstupuje do ľudských životov a obracia ich naruby.