Klenoty pohraničia

Vhodné pre všetkých Skryté titulky Audio komentár HD Európska tvorba
Kultúrne a prírodné klenoty československého pohraničia
1848 V roku 1848 sa Európou šíria revolučné myšlienky s cieľom zrušiť poddanstvo a nastoliť občianske práva. Príchodom tejto vlny do habsburskej monarchie sa posilňujú aj tendencie národnostného sebaurčenia. V túžbe po zrovnoprávnení svoje požiadavky predostrú mnohé jej národnosti. Situácia v hornom Uhorsku je dramatická. Po tom, čo zlyhala diplomacia, národní buditelia Ľudovít Štúr, Milan M. Hodža a Jozef M. Hurban zavelili do povstania so zbraňou v ruke. Dobrovoľníci boli naverbovaní vo Viedni. Na Moravu ich prevážali vlakom a aby sa vyhli prekážkam, vydávali ich za robotníkov. Tu prekročili hranice a vstúpili do Uhorska. Začala sa tým prvá výprava Slovenského povstania. Povstalci obsadili Myjavu, kde orgán Slovenskej národnej rady vyhlásil samostatnosť od uhorskej vlády. V približne rovnakom čase sa z Viedne do Kroměříža presúva Ústavodarný ríšsky snem, aby tu zapracoval požiadavky poslancov z rakúskej časti monarchie do novej ústavy. S myšlienkou spätosti slovanských národov v rámci monarchie na ňom vystúpil aj František Palacký. Tento významný český historik a politik sa narodil a vyrastal práve tu v pohraničí medzi dnešným Českom a Slovenskom. Pri prestavbe monarchie sa snažil o zrovnoprávnenie slovanských etník do federálneho štátneho zriadenia. Vo filme sa prepájajú príbehy z oboch strán hranice, navzájom sa dopĺňajú a rozvetvujú. Pozrieme sa na putovanie revolucionárov z Viedne cez Moravu na Slovensko - zastavíme sa v Kromeříži, v Brezovej pod Bradlom či v Myjave, v dome pani Kolényovej, kde Ľudovít Štúr vyhlásil nezávislosť slovenského národa. Spolu s historikmi zodpovieme otázku, čo rok 1848 priniesol obom národom.