HISTÓRIA

Anton Hykisch

Anton Hykisch

HYKISCH, Anton

redaktor, spisovateľ, diplomat

Dátum narodenia: 23. 2. 1932 Banská Štiavnica

Manželka HYKISCHOVÁ, Eva, rod. SUCHOŇOVÁ – hudobná redaktorka (1935)

Životopis

Ako 17-ročného ho v roku 1949 zadržali pri pokuse o útek za hranice, čo na dlhý čas negatívne poznačilo jeho život.

Absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (1956, Ing.), najprv bol ekonóm vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva (1956 – 1958) a v Záhradníckych a rekreačných službách mesta Bratislava (1958 – 1962).

V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1962 – 1969, najprv ako redaktor v Literárnej redakcii, potom v Redakcii aktuality a zaujímavostí. Napísal niekoľko rozhlasových pásiem Prišiel som, videl som (o novinárovi Johnovi Reedovi, 1962), Operácia Valkýra (o puči generálov proti Hitlerovi, 1963), cestopisných čŕt s autentickými zvukovými nahrávkami Hodinka s tebou v Paríži (1964), Dych Londýna (1966), Človek a jeho výstava (o svetovej výstave Expo 67 v Montreale, 1967). Podieľal sa na živom vysielaní relácie Konečne, sobota!

Počas pôsobenia v rozhlase napísal rozhlasové hry Praskanie (1966), Počatie (1969), neskôr Také čudné rozhovory (1988), Čas kovu, čas ducha (2000), Meteor padá do neba (2003). Rozhlas často vysielal jeho prózy aj z rukopisu, jeho román Milujte kráľovnú zdramatizovala Jana Hevešiová (2002), neskôr Alžbeta Verešpejová (2011). Ernest Weidler o ňom napísal rozhlasový dokument Moderný humanista a tvorivý polyhistor (2005). Za svoju tvorbu bol niekoľkokrát ocenený v súťaži Rozhlasová žatva.

V roku 1969 musel z rozhlasu z politických dôvodov odísť a mal niekoľkoročný zákaz publikovať.

Zamestnal sa ako pracovník Ústrednej knižnice SAV (1969 –1974) a ekonóm v Slovenskom fonde výtvarných umení Dielo (1974 – 1986). V rokoch 1987 – 1990 bol redaktor a 1990 – 1992 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá. Bol poslanec Slovenskej národnej rady (1990 – 1992) a veľvyslanec SR v Kanade (1993 – 1997). Po ukončení diplomatickej misie externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite (1998 – 2002).

Jeho prozaický debut, román Krok do neznáma (1959), bol hneď po vydaní zošrotovaný, vyšiel až v roku 1963. V románe Námestie v Mähringu (1965) opísal svoj neúspešný pokus o útek za hranice. Napísal historické romány Čas majstrov I. a II. diel (1977), Milujte kráľovnú (1984), Spomeň si na cára (2007), Verte cisárovi (2016), Bezhlavý čas (2022) a autobiografický román Rozkoše dávnych čias (2010), v ktorom opisuje aj svoje pôsobenie v rozhlase. Vydal novely: Naďa (1964), Vzťahy (1978), Túžba (1980), cestopisné reportáže Kanada nie je „kanada“ , (1968), Dovolenka v Pekingu (1990), esejí Nebojme sa sveta (2001), Čo si o tom myslím (2003), Ako chutí politika (2004), pre deti a mládež napísal knihy Budúcnosť je už dnes (1987), Kamarát Čipko (1989), je autorom kníh sci-fi poviedok Dobre utajený mozog , (1979), Obrana tajomstiev (1990).

Nositeľ Pribinovho kríža I. triedy (1998), Ceny Egona Erwina Kischa za literatúru faktu (2005, 2007), Ceny Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu (2009), Ceny Vojtecha Zamarovského (2010), Európskej ceny TREBBIA za celoživotné dielo (2013), Ceny Fra Angelico (2014), Pro Patria (2021).