HISTÓRIA RTVS

Dušan Gabáni

Dušan Gabáni

GABÁNI, Dušan, PaedDr.

televízny športový komentátor a moderátor

Dátum narodenia: 6.6.1946 Gbely

Životopis

Od detstva rád športoval. Vo futbale to dotiahol až do juniorského družstva Slovana. Na vojenčine v ČH Bratislava sa však kvôli zraneniu musel futbalovej kariéry vzdať.

V mladosti mal i tvorivé ambície: kreslil karikatúry, vymýšľal aforizmy a písal krátke poviedky. Najviac túžil po kariére televízneho športového komentátora. Kvôli tomu sa prihlásil na Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.


Popri práci pracoval v televízii

Predpokladal, že s takouto kvalifikáciou bude mať väčšiu šancu svoj cieľ dosiahnuť. Nakoniec nastúpil ako profesor zemepisu a telesnej výchovy na bratislavské gymnázium na Vazovovej ulici, ale svojho predsavzatia sa nevzdával.

Dodnes si pamätá telefónne číslo športovej redakcie televízie 335 292, ktoré v jeden pondelok vytočil. Slúchadlo na druhom konci zdvihol sám Karol Polák, už vtedy veľká televízna osobnosť, ktorému sa nádejný adept zveril so svojou túžbou.

Polák mu povedal, nech sa teda príde ukázať. Po úvodnom rozhovore mu vedenie redakcie ponúklo externú spoluprácu.

Dušan Gabáni takmer dva roky od pondelka do piatku učil študentov a počas víkendov chodil nakrúcať na športoviská po celom Slovensku.

Následne mu ponúkli – ako jedinému z desiatich externistov – stále miesto. Do Československej televízie Bratislava nastúpil 1.2.1972 ako redaktor.


Komentoval PTS a Zlatú tretru

Najskôr pokračoval v príprave spravodajských šotov a reportáží, ale postupne dostával príležitosť aj ako moderátor a komentátor.

Prvé priame prenosy absolvoval v roku 1973 na ľahkoatletických mítingoch Zlatá tretra a Pravda-Televízia-Slovnaft (PTS). V tom období bola najmä PTS svojím obsadením porovnateľná so špičkovými svetovými podujatiami, pretože organizátorom sa darilo pritiahnuť do Bratislavy mnohých olympijských a svetových medailistov.

S atletikou je spojené aj prvé Gabániho komentovanie zo zahraničia, keď ho Československá televízia vyslala na halové ME 1974 do Švédsku.

Najhlbšie dojmy v kariére z komentovania kráľovnej športu si podľa vlastných slov odniesol z Helsínk, z historicky prvých majstrovstiev sveta v roku 1983, hoci bol v kariére ešte zo dvadsaťkrát na ďalších európskych i svetových atletických šampionátoch.

Vo Fínsku bola totiž československá atletika mimoriadne úspešná.. Ziskom deviatich medailí (4 zlaté, 3 strieborné a dve bronzové) sa zaradila hneď za najväčšie atletické veľmoci, NDR, USA a ZSSR.


Účastník vrcholných podujatí

Keďže D. Gabáni bol v športovej redakcii bratislavskej televízie prvým absolventom FTVŠ a vďaka svojmu odbornému vzdelaniu mal rozsiahle teoretické i praktické vedomosti o najrôznejších druhoch športu, dostával príležitosť komentovať veľmi široký diapazón disciplín.

Okrem atletiky ho diváci mohli počuť aj pri prenosoch z klasického lyžovania, futbalu, volejbalu, basketbalu, hádzanej, tenisu, vzpierania, biatlonu a ďalších športov.

Mimo spomínaných atletických šampionátov sa zúčastnil na mnohých vrcholných podujatiach.

  • 8-krát na olympijských hrách (po prvý raz na OH 1976 v Montreale)
  • 4-krát na futbalových majstrovstvách sveta
  • zažil ME 1980, na ktorých naši futbalisti získali bronz
  • komentoval množstvo zápasov európskych futbalových pohárov
  • absolvoval aj viacero európskych a svetových šampionátov vo volejbale a hádzanej

Zo svojej dokumentárnej a publicistickej tvorby sa Dušan Gabáni najviac tešil filmu o Jozefovi Plachom „Druhá mladosť atléta“, ku ktorému napísal scenár a za ktorý dostal aj ocenenie.

Počas viac ako 30-ročného pôsobenia v Československej i Slovenskej televízii sa stretol z množstvom osobností nášho i svetového športu ako boli futbalista Diego Maradona, atléti Emil Zátopek, Carl Lewis, Vladimír Jaščenko, Abebe Bikila, Valerij Borzov, Viktor Sanejev, gymnastka Věra Čáslavská, skokan na lyžiach Anton Innauer či vzpierač Leonid ,Žabotinskij.

Posledný krát sa divákom Slovenskej televízie prihovoril v lete 1995 pri prenose duelu volejbalovej ligy majstrov z bratislavského PKO.


Pracoval vo VTV a TA3

Potom jeho kroky viedli do novovzniknutej, prvej súkromnej televízie na Slovensku VTV, v ktorej ako šéfredaktor spoluzakladal športovú redakciu. V roku 2001 prešiel pracovať do športovej redakcie (ktorú sám zakladal) prvej slovenskej spravodajskej televízie, TA3.

V roku 2008 podľa predvianočného prieskumu o televíznom správaní sa divákov, ktorý na vzorke 5773 respondentov uskutočnila spoločnosť UPC Slovensko v mesiacoch október až december 2008, získal 16 percent hlasov, čím sa stal najobľúbenejším športovým televíznym komentátorom.

V roku 2011 ho ako prvého pracovníka televízie uviedli do Siene slávy OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).

Je najdlhšie pôsobiacim športovým televíznym redaktorom ma Slovensku, z televíznej obrazovky sa divákom prihovára nepretržite 50 rokov!