Emília Drugová
DRUGOVÁ, Emíla, rod. VRLÍKOVÁ
dramaturgička
Dátum narodenia: : 9. 7. 1933 Vavrišovo, okr. Liptovský Mikuláš
Dátum úmrtia: 8. 7. 2006 Bratislava
Manžel DRUG, Štefan – literárny vedec a historik (1931 – 2011)
Životopis
Absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965).
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala v rokoch 1955 -- 1995, z toho ako redaktorka programov pre najmladších poslucháčov (1955 – 1963), po roku 1963 ako dramaturgička rozhlasových hier začala vytvárať koncepciu vysielania pre deti a mládež s dôrazom na pôvodnú tvorbu, v 70. rokoch pripravovala rozprávkové hry, od 80. rokov sa venovala aj hrám pre staršiu mládež. Do vysielania pripravila okolo 400 hier, spolupracovala s mnohými významnými rozhlasovými autormi a spisovateľmi (Ivan Izakovič, Hana Zelinová, Elena Antalová, Elena Bauerová, Ján Číž, Kveta Slobodníková, Jozef Repko, Dušan Kužel, Ján Uličiansky, Emil Filo, Marína Čeretková-Gallová, Rudolf Dobiáš, Helena Križanová-Brindzová, Július Farkaš a i.).
Výrazne sa zasadila, aby bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš mohol v 70. rokoch písať pre rozhlas rozprávkové hry.
Za dramaturgickú tvorbu bola viackrát ocenená na festivaloch rozhlasových hier – hlavná cena na Festivale pôvodnej rozhlasovej tvorby – Ján Uličiansky: Tik-tak, (1977), Emil Filo: Čudná rozprávka (1981), Dušan Kužel: Ale veď ja mám pravdu (1985).
Zdramatizovala významné prózy svetovej literatúry pre rozhlasové vysielanie: Charles Dickens: Veľké nádeje, 1978; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Hráč, 1982.
Prekladala aj rozhlasové hry z češtiny (Ludvík Aškenázy), z ruštiny a poľštiny.
Preložila životopisnú knihu Leonida Grossmana Dostojevskij (1979).
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
