Ernest Weidler
WEIDLER, Ernest
redaktor, autor, námestník
Dátum narodenia: 1. 2. 1933 Ružomberok
Dátum úmrtia: 14. 10. 2012 Bratislava
Manželka WEIDLEROVÁ, Viera, aj ŠTRÓBLOVÁ, rod. Hronová – rozhlasová režisérka (1932 – 2010)
dcéra WEIDLEROVÁ, Eva – rozhlasová pracovníčka
Život spätý s rozhlasom
Absolvoval štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957).
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1957 – 1994. S jeho menom sa spája najmä vysielanie populárneho magazínu pre mladých Na modrej vlne, ktorý pripravoval ako autor a moderátor od roku 1961. Relácia v čase svojho vzniku znamenala zmenu vo vtedajšom chápaní rozhlasového vysielania, ponúkla obľúbenú kontaktovú reláciu, zaoberajúcu sa vtedajšími názormi mladých ľudí, ich starosťami, ale i radosťami. Publicistické vstupy dopĺňali naše i zahraničné pesničky. Ernest Weidler patril medzi skutočné hviezdy vtedajšieho rozhlasu, ktorý si svoju povesť vybudoval tvrdou prácou i neobyčajne empatickým prístupom k svojim poslucháčom.
Priekopník rozhlasového dokumentu
Neskôr ako redaktor Redakcie umeleckodokumentárnej publicistiky (1974 – 1990) patril medzi priekopníkov rozhlasového dokumentu (vtedy nazývaného fíčer), významnou mierou sa zaslúžil o jeho vznik a etablovanie. Uprednostňoval nanajvýš aktuálne problémy, v ktorých upozorňoval na rozpor medzi oficiálne hlásanými morálnymi hodnotami a skutočnosťou. Prejavil sa aj ako výrazný experimentátor v tomto žánri, keď odvysielal ojedinelé umelecko-publicistické pásmo Ticho, a v médiu, ktoré je postavené výlučne na zvuku, dokázal priblížiť osud dvoch hluchonemých manželov a ich malého dieťaťa. Zaujali aj ďalšie jeho rozhlasové dokumenty Taká obyčajná operácie (1975), Malý a veľký denník vojny a Svadba nebola (oba 1980), Živé slovo dokumentov (1983), Nepodpílime si štíty tatranské (1985), Čo vlastne dávame deťom (1986), Aké máte svedomie (1987), Ani dve cesty nie sú rovnaké (1989, o sestrách Vášáryových), Neodolateľná chuť moci (2003, o L. Mňačkovi), Veľký a malý denník komunizmu 1.a 2. časť (2005).
Bol mnohostranným autorom, písal aj rozhlasové hry (Dovidenia, Ján, 1979), rozhlasové poviedky, literárne pásma i stereokompozície. Dlhodobo pripravoval cyklickú reláciu Kniha pre vás, v ktorej formou literárneho kvízu príťažlivo približoval najnovšiu knižnú produkciu slovenských vydavateľstiev v oblasti umeleckej literatúry.
Vo funkcii programového námestníka
Po roku 1990 pôsobil ako programový námestník Slovenského rozhlasu, zaslúžil sa o transformáciu rozhlasu z ideologickej inštitúcie riadenej ÚV KSS na inštitúciu verejnoprávnu. V tom čase aj autorsky pripravoval a moderoval relácie Nočné dialógy a Rádiorevue. Vo februári 1994 rezignoval, pracoval v Kancelárii prezidenta ako vedúci oddelenia vnútornej politiky (1994 – 1997), neskôr bol zástupca šéfredaktora časopisu Parlamentný kuriér.
Výraznú stopu zanechal Ernest Weidler aj v umeleckom prednese. Pravidelne sa zúčastňoval ako porotca na súťaži mladých recitátorov Hviezdoslavov Kubín, na ktorej získali prvé skúsenosti neskoršie veľké osobnosti slovenského interpretačného umenia. O umeleckom prednese napísal aj niekoľko teoretických článkov.
Ocenenia
Jeho talent a výnimočná tvorba bola niekoľkokrát ocenená v súťažiach ako Rozhlasová žatva a p. Získal viacero ocenení: Zlatý mikrofón Československého rozhlasu (1989), Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby (2008), nominácia na cenu Slovenského syndikátu novinárov za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky (2012).
O jeho rozhlasovej tvorbe pripravil Emil Benčík relácie Ľudia, fakty, udalosti (2001) a Takí sú rozhlasáci (2006).
Je autorom knihy Oliver a Eňa na dereši (1999).
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
