Ivan Paška
PAŠKA, IVAN, PhDr.
televízny kameraman, redaktor a zahraničný spravodajca
Dátum narodenia: 8. 7. 1944, Lieskovec pod Poľanou
Životopis
Základnú školu skončil už v Bratislave, kam sa celá rodina presťahovala v roku 1951. Od chlapčenských čias rád fotografoval. Do Československej televízie Štúdio Bratislava nastúpil hneď po maturite v roku 1961. Čakala ho práca asistenta štúdiovej kamery a šéfoval mu jeden z prvých dvoch kameramanov Slovenskej televízie Emil Rožňovec (druhým bol František Trutz).
Fascinovala ho práca i pendlovanie medzi štúdiami, ktoré boli roztrúsené po celom meste – Tatra, Zochova, synagóga, Tržnica. Počas rokov 1961 – 1963 sa podieľal na početných inscenáciách, vysielaných vtedy naživo. Vyrastal a učil sa pri kameramanských nestoroch akými boli Vojtech Toroy, Miroslav Tomašovič, Jozef Hakl, Jozef Plencner a ďalší.
Na dvojročnú vojenčinu nastúpil v Pezinku. Aj v uniforme si našiel cestu ku kultúre: účinkoval v Divadielku poézie, hral v bigbítovej kapele a pre armádnu súťaž nakrútil krátky polohraný film. Po odslúžení až 26 mesiacov vojenskej služby sa Ivan Paška vrátil do ČST už ako starší asistent. Následne prišla ponuka z Košíc.
Z kameramana redaktor
Tamojšie novozriadené štúdio potrebovalo kameramanov, tak neváhal a ponuku prijal. Do ČST v Štúdiu Košice nastúpil vo februári 1966. V Košiciach pracoval za kamerou štúdiovou i filmovou. Zabezpečoval prenosy, inscenácie, šport, dokumenty, ale najviac spravodajstvo.
Po roku 1970, keď muselo z politických dôvodov odísť zo spravodajstva niekoľko špičkových redaktorov, ho presunuli na reportérsku prácu „píšuceho kameramana“ . Následne sa stal redaktorom.
Vysokú školu i doktorandské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove v roku 1975. Po 11-tich rokoch práce vo východoslovenskej metropole a v regióne ho naspäť do Bratislavy „povolal“ nový šéfredaktor HRTN Pavol Grobarčík. Stal sa redaktorom ekonomickej redakcie pod vedením Karola Doboša.
V roku 1978 ho ČST vyslala ako svojho zahraničného spravodajcu do Sofie. Najskôr pracoval ako osobitný spravodajca, neskôr ako stály spravodajca ČST pre Bulharsko a Rumunsko. Bol tam až do roku 1984. V Bratislave ho po návrate do ČSSR vymenovali za vedúceho redaktora ekonomickej redakcie HRTN.
Okrem riadiacej práce pripravoval aj reportáže a aktuálne príspevky do vysielania. Popri tom zostavoval i moderoval reformný „Ekonomický zápisník“ či diskusné štúdiové relácie vysielané naživo „Okrúhly stôl“ a „Voľná tribúna“.
Zmena je život
V období „Nežnej revolúcie“ bol v novembri aj v decembri roku 1989 so štábom takmer denno-denne vonku v uliciach a na námestiach či v interiéroch SNR a Vlády SSR, v ktorých sa na rokovaniach medzi lídrami VPN s oficiálnymi politickými štruktúrami KSS formovala spoločenská budúcnosť. Krátko po prevrate musel napriek tomu HRTN – už pod vedením Imricha Šteliara – opustiť.
Dva roky pôsobil ako poradca pre médiá prezidenta Zväzu priemyslu SR. Po rozdelení ČSFR a zriadení Národnej banky Slovenska sa od 1.1.1993 stáva jej prvým hovorcom, neskôr vedúcim tlačového oddelenia NBS.
Naďalej spolupracuje aj s STV, najmä v programoch súvisiacich s vytvorením novej slovenskej meny, pri tematike ozdravovania komerčných bánk, no tiež pri príprave Slovenskej republiky do Európskej únie a do Eurozóny. Túto prácu vykonával až do odchodu do dôchodku vo februári 2007.
Vernosť kamere a fotoaparátu
Ivan Paška neodkladá kameru a fotoaparát ani na dôchodku. Žije kúsok od Bratislavy v Marianke, ktorú preslávili katolícke púte i banícka história. Ako člen spolku Permon sa podieľal na záchrane starej zaplavenej štôlne, kde sa pred 200 rokmi ťažila bridlica.
Pôsobí v stavovskej novinárskej organizácii USN a spolupracuje s Maticou slovenskou. Spolu s bratom Jurajom nakrútil v roku 2014 dokumentárny film o ich otcovi Jurajovi Paškovi, ktorý bol správcom Matice slovenskej v pohnutom období rokov 1968/69 a ktorý sa – ako reformný dubčekovec – otvorene postavil proti čechoslovakistickým snahám ponižovať Slovákov, ako to urobil prezident ČSSR Antonín Novotný.
S fotoaparátom ho dodnes vidieť na mnohých kultúrnych a spoločenských podujatiach, na krstoch kníh a výstavách „televízakov“.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
