Jana Hevešiová
HEVEŠIOVÁ, Jana, rod. Stehlíková
rozhlasová redaktorka, autorka literárnych pásiem, kompozícií a rozhlasových dramatizácií
Dátum narodenia: 15. 6. 1950 Ladzany, okr. Zvolen
Manžel HEVEŠI, Marián(1947) – básnik a prekladateľ, autor rozhlasových literárnych pásiem, stereodramatizácií, bol aj jedným z kmeňových autorov košického Maratónu, syn HEVEŠI, Viktor (1976) – v rozhlase pracoval v Odbore informatiky v rokoch 1999 až 2006.
Životopis
Absolvovala Filozofickú fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor Výchova umením. Obhájila diplomovú prácu na tému Literatúra v rozhlase (1973). Od skončenia vysokoškolského štúdia pracuje v Československom rozhlase v Bratislave, resp. v Slovenskom rozhlase ako literárna redaktorka až doteraz.
Redakčne pripravovala chvíľky poézie, čítania z próz, literárne a dramatické pásma, stereodramatizácie a mnohé rozhovory so spisovateľmi, ktoré boli základom umelecko-dokumentárnych pásiem.
Napísala stovky scenárov do rozličných cyklov,najmä umelecko-dokumentárnych pásiem: Odkazy (Jonáš Záborský, Valentín Beniak, Ján Botto, Jozef Ignác Bajza, Bohuslav Tablic, atď.), Poetissimo, Zóna poézie, Literárna hodinka, Pozor, čerstvo prečítané, Čitáreň, Zaznamenávanie chvíle, cyklus V zrkadle času, cyklus Zlaté rybky Jany Hevešiovej, v roku 2024 beží 3. ročník tohto cyklu (V Ars Litere na Devíne.)
Už viac ako desaťročie v cykle pre Rádio Regina Kniha na týždeň predstavuje novinky na knižnom trhu.
V časoch priaznivých pre rozhlasovú dramatickú tvorbu pripravila viacero stereodramatizácií próz zo slovenskej i zahraničnej literatúry. Napríklad: Timrava: Príde čas (1977), Margita Figuli: Tri gaštanové kone, Peter Jaroš: Priznanie Nikefora Trosima (1981), Vidly (1989), A. S. Puškin: Piková dáma (1983) Rudolf Sloboda: Uršuľa (1989), Vincent Šikula: Veterná ružica (1998), Vilma, R. Thákur: Stroskotanci (1997), L. N. Tolstoj: Anna Kareninová (2002), N.S.Leskov: Zaujímaví muži (1992), Balzac Otec Goriot (2000), Peter Karvaš: Fascikel S, (2001) atď.
Je autorkou rozhovorov s poprednými slovenskými spisovateľmi (Rudolf Sloboda, Vincent Šikula, Ľubomír Feldek, Štefan Žáry, Alfonz Bednár, Ján Lenčo, Peter Jaroš, Klára Jarunková, Jozef Mihalkovič, Ladislav Ballek, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Peter Karvaš, Oľga Feldeková, Jozef Urban, Anton Hykisch, Václav Pankovčín, Margita Figuli, Milan Rúfus. Pavol Rankov, Štefan Moravčík, Mila Haugová, Pavel Vilikovský, Ján Stacho, Jaroslava Blažková, Július Lenko, Milan Lasica, Ján Buzássy, Dušan Dušek, Dušan Mitana, Marián Geišberg, Jozef Puškáš, Stanislav Rakús, Milan Zelinka a mnohí ďalší).
Rozhlas sporadicky vysielal aj jej verše.
Nositeľka Hlavnej ceny Literárneho fondu v kategórii rozhlasová publicistika za pásmo o Jozefovi Ignácovi Bajzovi O neposlušnosti tela (2011) a Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia.
Verše publikovala časopisecky v Literárnej prílohe Smeny, v Romboide a v Slovenských pohľadoch, spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Slniečko.
Preložila viacero kníh pre deti, napr. Ota Hofman: Lucia, postrach ulice (1986), Lucia a zázraky, Návštevníci (1988), Guram Petriašvili: Kominár v bielom klobúku (1985), Princezná holubica (Rozprávky z Moravy a Sliezska, 1986).
Články o literatúre, rozhovory so spisovateľmi uverejňovala v Knižnej revue a v Slovenských pohľadoch.
K mimoriadne cenným rozhlasovým počinom patria napríklad jej literárne fíčre: Ísť nad seba (Margita Figuli), Z prežitých dní (Ján Stacho), Posunok nielen s kvetom (Ján Ondruš), Pri debutoch sa i tlieska (R. Sloboda, Jozef Mihalkovič a V. Šikula) a celý cyklus Zaznamenávanie chvíle, hodinové pásma, v ktorých priblížila tvorbu významných slovenských spisovateľov. Od čias ich debutu až do chvíle nahrávania relácie.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
