HISTÓRIA RTVS

Rozvoj stereofónie

Redakčne pripravoval chvíľky poézie, čítanie na pokračovanie, literárne i dramatické pásma, dramatizácie i stereodramatizácie z diel slovenskej a svetovej literatúry, kompozície a stereokompozície z tvorby významných spisovateľov.

Autorsky vytvoril vyše tisíc literárnych a dramatických pásiem, dramatizácií, stereokompozícií, portrétov výrazných osobností slovenskej kultúry i rozhlasových odborných štúdií a esejí.

Prekladal aj z ruskej literatúry. Bola to predovšetkým zásluha Pavla Hudíka, že literárne vysielanie malo vtedy veľkú vážnosť v celej spisovateľskej obci, vďaka nemu sa mnohé výrazné diela pôvodnej i prekladovej tvorby dostali k poslucháčovi omnoho skôr, ako vyšli knižne.

Z autorskej tvorby:

• Literárne a dramatické pásma – cyklus Odkazy, cyklus Čisté studničky
• Rozhovory: Na slovíčko, ... (rozhovory s významnými osobnosťami slovenskej literatúry).
• Autor mnohých rozhlasových úprav próz z tvorby Ladislava Nádašiho-Jégého, Mila Urbana, Dobroslava Chrobáka a iných autorov.
• Dramatizácie: Ján Kalinčiak: Knieža liptovské (1968), Milo Urban: Živý bič (1969), Vladimír Mináč: Smrť chodí po horách (1973), Peter Jilemnický: Víťazný pád (1976), Michail Šolochov: Tichý Don I. – IV. časť (1987).
• Stereokompozície: Ján Botto: Smrť Jánošíkova (1969), Miroslav Válek: Slovo (1982), Ladislav Novomeský: Vila Tereza

Zaslúžil sa o rozvoj stereofónie a pôvodnej rozhlasovej poviedky, inicioval tiež súťaž O najlepšiu rozhlasovú poviedku. Ako vedúci literárnej redakcie venoval veľkú pozornosť uvádzaniu klasickej i modernej literatúry, a to slovenskej i svetovej. Pod jeho krídlami vyrastalo na pôde redakcie veľa významných slovenských spisovateľov a prekladateľov, ako napr.: Peter Štilicha, Milan Resutík, Michal Chuda, Ľuba Hajková, Jozef Mihalkovič, Rudolf Čižmárik, Ján Tužinský, Roman Brat a ďalší.

Bol členom mnohých rozhlasových odborných porôt (Rozhlasová žatva, Mladá rozhlasová žatva, Súťaž o najlepšiu rozhlasovú poviedku).

Autor literatúry

Napísal spomienkovú knihu, ktorá je akýmisi osobnostnými dejinami Slovenského rozhlasu, Môj (roz)hlas alebo Každý deň stretnúť človeka (2006), knihu vyznaní slovenských spisovateľov rodnej reči Chvála slovenčiny (1998), vlastivednú monografiu Topoľčianky (2010) a zostavil pre anglické vydanie antológiu modernej slovenskej poézie In Search of Beauty (2004).

Autor a režisér literárnych podujatí U červeného raka v Bratislave, kde predstavoval autorov klasickej a súčasnej slovenskej literatúry. Aktívne sa zaoberal umeleckým prednesom, člen odborných porôt recitačnej súťaže Vansová Lomnička.

Vydal aj scenáre na literárne podujatia: Ja, Janko Kráľ (1971), Blízkosť (1971), Vietor z hôr.

Nositeľ mnohých ocenení a vyznamenaní, Krištáľový mikrofón za celoživotnú rozhlasovú tvorbu (2001), cena Literárneho fondu za celoživotné dielo (2018).

Dodnes majú možnosť poslucháči Slovenského rozhlasu počúvať jeho relácie v reprízach, ktoré aj po mnohých rokoch majú závažnú umeleckú i informačnú výpoveď.