Nezmeškajte Tisícročnú včelu, nesmrteľnú ságu o rodine Pichandovcov, pod ktorou je ako režisér podpísaný legendárny Juraj Jakubisko.
Televíznemu seriálu budú venované najbližšie piatkové večery na Dvojke.
Sledujte Jakubiskovo režisérske majstrovstvo a tiež skvelé výkony Štefana Kvietika, Jozefa Kronera, Michala Dočlomanského a ďalších umelcov...
Snímka, čo preslávila oravské obce
- Film v roku 1984 vybrali ako slovenského kandidáta na Oscara. O vzácnu sošku bojoval v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
- Tisícročnú včelu ocenila domáca kritika, ktorá filmu udelila cenu.
- Patrí medzi najúspešnejšie slovenské (česko-slovenské) filmy vôbec. Snímku videlo v československých kinách milión ľudí.
- Na scenári filmu sa podieľal Peter Jaroš, ktorého román sa stal pre film predlohou.
- Tisícročnej včele prepožičala hlas herečka Zdena Studenková.
- Film preslávil obce Zuberec a Zázrivá, kde sa nakrúcal.
- Kritiku a divákov zaujala aj filmová hudba, na ktorej Jakubisko spolupracoval s Petrom Hapkom. Predtým spoločne robili aj na filmoch Perinbaba, Nevera po slovensky a Postav dom, zasaď strom.
Skonal vo februári, zanechal po sebe filmové klenoty
V piatok 24. februára krátko pred polnocou na sociálnej sieti dcéra známeho režiséra a herečka Janette Jakubisková zverejnila status s fotografiou svojho otca na pláži pri mori z rodinného archívu.
RTVS s veľkým zármutkom prijala správu o úmrtí jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie, režiséra Juraja Jakubiska.
Náš vo svete najznámejší režisér mal vyhranený autorský rukopis, ktorý obdivujú filmoví nadšenci, ale aj odborníci na celom svete.
Neraz ho zaň označujú prívlastkom slovenský Fellini. Bol členom Európskej filmovej akadémie.
Po absolvovaní Strednej umelecko-priemyselnej školy v Bratislave absolvoval pražskú FAMU (1966).
V čase nástupu novej filmovej česko-slovenskej vlny natočil za štyri roky tri dlhometrážne filmy. Výrazným výtvarným prejavom zaujal už v debute Kristové roky (1967) a potom vo filmoch Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1968).
Svoj v poradí štvrtý dlhometrážny film Doviednia v pekle, priatelia mohol dokončiť až v roku 1990, keďže dostal po potlačení Pražskej jari zákaz od normalizátorov a smel pripravovať len krátkometrážne filmové snímky.
Výnimkou bola celovečerná snímka podľa scenára básnika Mikuláša Kováča Postav dom, zasaď strom (1979).
Cenzúra umelca pokračovala
Nasledovala znova kritika od štátnych orgánov a smel pripravovať len komédie ako Nevera po slovensky (1979), či rozprávky ako seriál Teta (1987) a podľa neho neskôr filmovú verziu Pehavý Max a strašidlá (1987).
Podarilo sa mu však v spolupráci so spisovateľom Petrom Jarošom pripraviť historický film Tisícročná včela (1983), ktorý patrí spolu s rozprávkou Perinbaba (1985) medzi klenoty slovenskej kinematografie.
Snímka Tisícročná včela zaujala aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach (1984), kde získala cenu Zlatý Fénix, či cenu ako najlepší film na festivale v španielskej Seville (1984).
Tesne pred novembrom 1989 mala premiéru jeho opäť celovečerná snímka Sedím na konári a je mi dobre (1989), ktorá získala ďalšie medzinárodné ocenenia a tvorba Juraja Jakubiska sa stala známou na celom svete.
Nasledovali už legendárne filmy Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Nejasná správa o konci sveta (1997), Post coitum (2004), historický veľkofilm Bathory (2008), či ostatná rozprávka Perinbaba a dva svety, ktorej očakávaná premiéra príde teda až po smrti režiséra.
Viaceré jeho filmy mali premiéru v STV a vznikli v koprodukcii RTVS, neskôr v jeho produkčnej spoločnosti, ktorú založil spolu s manželkou a herečkou Deanou Horváthovou-Jakubiskovou.
Z prvého manželstva mal dcéru Janette a z druhého manželstva syna Jorika. Ku sklonku života prekonal viacero infarktov.
V roku 2012 mu transplantovali srdce. Juraj Jakubisko sa narodil v Kojšove 30. apríla 1938 a zomrel v Prahe 24. februára 2023. Zostalo po ňom dielo obrovskej umeleckej hodnoty. Česť jeho pamiatke!
