Po skončení najsladšej šou jesene RTVS Pečie celé Slovensko iniciovala súťažiaca Katka Novotová dobrovoľnícku aktivitu Láskavosť cez sladkosť.
Vďaka nej začali ľudia na celom Slovensku piecť bábovky a iné dobroty a robili nimi radosť pracovníkom v prvej línii či v domovoch sociálnych služieb.
Vojna na Ukrajine primäla Katku k ďalšej dobrovoľníckej činnosti. Spoločne so súťažiacou Beou Karelovou, s ktorou sú momentálne kolegyne, sa zapojili do iniciatívy Kuchári bez hraníc.
„Poznáme tých kuchárov a keď sme videli, že potrebujú pomoc, neváhali sme a prišli sme,“ ozrejmuje svoju motiváciou odísť na hranicu do Vyšného Nemeckého.
„Varia nonstop, tá hrana, pokiaľ vládzu je dva dni, no je tu aj kuchár, ktorý nespal viac ako tieto dva dni, potrebujú sa vystriedať, preto sme tu,“ dodala Katka s tým, že teplé jedlo ponúkajú ľuďom z Ukrajiny deň noc.
Obe bývalé účastníčky šou Pečie celé Slovensko dostali voľno z práce a vo Vyšnom Nemeckom sú už tretí deň.
Práca je vyčerpávajúca nielen kvôli dlhým hodinám príprav a varenia, ale aj kvôli tomu, že čelia priamo ľudskému nešťastiu.
„Je to zlé, dosť silné, keď vidíte tú situáciu – ľudia prichádzajú s jednou igelitkou, kde majú zbalené všetko, rozprávajú nám svoje príbehy so slzami v očiach, plačú, sú dezorientovaní. Je to pre silné povahy,“ opisuje Katka.
Ako však dodáva, aj v takejto náročnej situácii sa snažia s ostatnými kuchármi usmievať, humor im pomáha ustáť náročnosť týchto chvíľ.
Pokora a ľudskosť
„Ak strávite chvíľu na ukrajinskej hranici, pochopíte že najcennejšia komodita nie sú peniaze, ale holý život, ľudia ktorí si svoj život zbalili do jednej igelitky s nejasným cieľom,“ uviedla Katka na svojom facebookom profile.
„Ťažko sa na to pozeralo, no ešte ťažšie sa počúvali tie životné príbehy,“ doplnila s tým, že jeden z príbehov ju veľmi chytil za srdce.
Toto je Anatoĺji - prišiel s jednou taškou z Charkova. Nemá nikoho, nemá nič. Tento starý pán nemal kam ísť, lebo jeho mesto je kopa ruín.
„Ujala sa ho jedna úžasná osoba z vedľajšieho stánku. Bude u nej bývať na stalo. Deduško nemal ľahký život, no na jeho tvári ani náznak nenávisti alebo smútku. Pokorne tam sedel 12 hodín pri stánku a čakal, kým ona skončí a vzala si ho domov. Ja dúfam, že svoju starobu prežije konečne dôstojne,“ opísala emotívny zážitok Katka.
25 50 75 90
