Tip na výlet: Z nádhernej prírody sa v Poloninách turisti aj rozplačú

Ak je od vás 500 kilometrov vzdialené more alebo miesto s najtemnejšou oblohou na Slovensku, ktorú lokalitu si vyberiete?

Poloniny - unikátny prales na Slovensku

Projektová manažérka nadácie Aevis pre divokú prírodu Zuzana Burdová prišla v relácii Rádia FM Ráno na eFeMku ukázať krásu pomerne nedotknutej prírody jedľovo - bukového pralesa Stužica, ktorý je podľa jej slov:

„Ešte stále najväčším pralesom u nás."

Environmentalistka Zuzana Burdová v Ráne na eFeMku Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Fakt, že od Bratislavy je do Polonín rovnako ďaleko ako majú Slováci od hraníc k moru , teda 500 kilometrov, má viacero výhod a preto environmetalistka dodala:

„K nám prídu skôr už len tí skutoční milovníci prírody. Národný park Poloniny na relatívne malom území 700 hektárov poskytuje útočisko našim veľkým šelmám, akými sú vlk, rys, medveď. Iba v Poloninách žije na území Slovenska voľne v prírode zubor, ktorý sem bol navrátený v roku 2004."

Mŕtve drevo je živý les

V Poloninách je viacero našich naj kuriozít, aké stále nepoznáme, napríklad pralesové rezervácie.

Zatiaľ iba v tomto národnom parku u nás si môžete objednať odborného lektora, ktorý vás prevedie trebárs pralesom Stužica:

„Kým prejdete od Bratislavy 500 km do Sniny nájdete úplne všetko. Máte hrady, veľké národné parky, aquaparky, všetko, čo môžete zažiť pri aktívnej dovolenke a do Sniny dorazia len skutoční nadšenci."

Tento fakt Zuzana Burdová vníma ako veľkú výhodu:

„Pre ochranu prírody a únosnosť územia chráneného parku je to veľká výhoda, že je tu rezervácia v pralese, lebo len les, v ktorom je mŕtve drevo, je živý les" .

Národný park má pravidlá a návštevný poriadok, ktorý je nutné podľa ochranárky dodržiavať:

„Treba sa pohybovať po vyznačených turistických chodníkoch. Pohyb je pre turistov v pralese nebezpečný. Je tam veľa mŕtveho dreva, popadané stromy a terén nie je veľmi priechodný."

Zoči voči vlkovi a zubrovi

Máte šancu stretnúť divoké zvieratá, ktoré tam žijú, čo podľa Burdovej:

„Niektorí turisti doslova vyhľadávajú."

Fotografi túžia v divočine vidieť vlka či zubra zoči voči.

Poloniny však vyhľadávajú aj pozorovatelia pre najtemnejšiu oblohu na Slovensku.

Ľudia bežne, ak uvidia nad sebou úžasnú mliečnu dráhu v noci, často sa podľa ochranárky dojmú:

„Od dojatia sa aj až rozplačú, lebo také niečo v meste v noci na oblohe neuvidia."

Na malom území majú okrem vzácnej prírody viac unikátnosti, ku ktorým patrí aj história.

Kde čas beží pomalšie

Zuzana Burdová hovorí o sieťovaní ponúkaných služieb od miestnych remeselníkov, cez prehliadky kostolíkov, Duklianského priesmyku, Bardejova, Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, až po nočné sledovanie oblohy.

Aquaparky a možnosti kúpania tu nehľadajte, takých je na Slovensku dosť.

Potom sa vám stane, že podľa Burdovej zistíte:

„Čas na krajnom severovýchode Slovenska beží pomalšie" .

A Nadácia Aevis sa snaží rozširovať územia divokej prírody .

Mladí ekológovia, k akým patrí aj Zuzana Burdová sa rozhodli vrátiť do rodného kraja.

Spolu s miestnymi sa snažia vytvárať sieťovaním služieb možnosti turistického vyžitia v lone čo najčistejšej prírody.

Zaujímavé a miestami dojímavé rozprávanie o prírode si môžete vypočuť bez reklám a zadarmo v relácii Ráno na eFeMku v archíve RTVS.