HISTÓRIA RTVS

Životopis

Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, v roku 1940 bol zatknutý a z politických dôvodov väznený.

Počas Slovenského národného povstania bol hlásateľom, redaktorom a režisérom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici (1944). Pripravil napr. rozhovor s generálom Rudolfom Viestom. Po ústupe do hôr bol v bunkri pod Jelenskou skalou, kde partizáni vydávali časopis MOR-HO! Po vojne bol krátko herec a režisér Slovenského divadla v Prešove (1944 – 1945).

V Slovenskom, resp. Československom rozhlase v Bratislave pracoval ako režisér v rokoch 1945 – 1955. Od 21. januára 1953 do 25. marca 1955 pôsobil ako oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku. Zároveň bol aj predseda Slovenského rozhlasového výboru (1953 – 1954) a predseda Slovenskej oblastnej správy Československého rozhlasu (1954).

Zažil zmenu organizácie Československého rozhlasu

V čase, keď vykonával riaditeľskú funkciu, sa hľadala vhodná forma organizácie rozhlasu v Československu, vzťahu rozhlasu na Slovensku a v Čechách, aj vzťahu rozhlasu k štátnym inštitúciám.

Preto potom aj zastával nominálne síce rôzne funkcie, no v podstate bol formálne hlavou slovenského rozhlasu s meniacimi sa úlohami voči vedeniu Československého rozhlasu v Prahe a k štátnym orgánom na Slovensku. Stála ostala jeho podriadenosť ÚV KSS v Bratislave.

Od začiatku apríla 1954 vystupuje už ako oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku.

Zriadenie oblastného riaditeľstva znamenalo síce naďalej podriadenosť rozhlasu na Slovensku vedeniu Československého rozhlasu v Prahe, ale zároveň posilnenie právomocí oblastného riaditeľa v oblasti programovej a personálnej.

Kolégium ústredného riaditeľa v Prahe na jar 1955 a po ňom 25. marca 1955 aj byro ÚV KSS uznalo Kováčov prínos pre rozhlasovú prácu, ale kritizovalo ho za organizačné nedostatky a súhlasilo s jeho odvolaním z funkcie.

Režisér i účinkujúci v rozhlasových hrách

Po odchode z rozhlasu bol dramaturgom a režisérom Štúdia krátkych filmov Československého štátneho filmu (1955 – 1985), z toho v rokoch 1982 – 1985 aj jeho riaditeľom.

Režíroval rozhlasové hry a rozhlasové adaptácie divadelných hier a operiet:

• Peter Karvaš: Živly (1945)
• Nikolaj Pogodin: Kremeľský orloj (1947)
• J. G. Tajovský: Ženský zákon
• F. R. Hervé: Mam´zellle Nitouche
• V. A. Vipler: Dve srdcia na predaj
• Václav Vašek Káňa: Partia brusiča Karhana (1950)
• Nikolaj Pogodin: Kubánski kozáci (1952)
• Anton Pavlovič Čechov: Švédska zápalka (1956, aj autor dramatizácie)
• Carlos Laronde: Slovo žije (1957)

Autor rozhlasových dramatizácii románov zo svetovej literatúry Georges Simenon: Ach, tá Felícia, Marti Larni: Štvrtý stavec, Georges Simenon: Maigret a mŕtve dievča (1990). Napísal aj pásma s vojnovou a povstaleckou tematikou: Oslobodená Bratislava (1946), Volá Banská Bystrica (1946), Stredisko povstania (1947), Dejinná skúška (1948).

Účinkoval aj v rozhlasových hrách a dramatizáciách Oscar Wilde Hviezdne dieťa (1960) a p.

Bol režisérom dokumentárnych filmov: Mesiac družby (1956), Záhorskí naftári (1957), Opera Svätopluk (1960), 40 rokov KSČ (1961), Ľudia pod Javorinou (1963), Slovenská republika rád , Slovenské národné povstania (obe 1969). Spolupracoval na nakrútení spravodajského dokumentu o okupácii ČSSR v roku 1968 Čierne dni .

Režíroval hraný celovečerný film Nie (1978). Vytvoril aj niekoľko epizódnych úloh vo filmoch Vlčie diery (1948), Priehrada (1960), Námestie svätej Alžbety (1965).

Za svoju umeleckú tvorbu bol viackrát ocenený, bol nositeľom vyznamenaní Za vynikajúcu prácu (1968), Za zásluhy o výstavbu (1969).