Konečné riešenie židovskej otázky (1942-1945)

Mozaika storočia

Konečné riešenie židovskej otázky (1942-1945)

02. 06. 2014 19:05

Mozaika storočia - 11. časť

Rebeka Révészová hľadala pamätníka so židovským rodokmeňom. Podarilo sa to, keď našla pani Dalmu Špitzerovú (1925) z Bratislavy. Jej farbisté rozprávanie s mnohými zvratmi sa začína v roku 1942 v Liptovskom Mikuláši tesne pred prvými deportáciami do koncentračných táborov. Dalma Špitzerová je vdova po Jurajovi Špitzerovi, známom literárnom historikovi a publicistovi, s ktorým sa bližšie zoznámila práve cez vojnu v pracovnom tábore Nováky.

Aby bol pohľad na neslávne míľniky Slovenského štátu úplný, Viktor Jurko sa pokúšal osloviť nielen židovských pamätníkov. Nebolo to jednoduché, priami aktéri negatívnych činov, gardisti či arizátori, už nežijú a ich deti príliš spomínať nechcú. Z vedenia Konfederácie politických väzňov napokon dostal tip na pána Karola Barteka (1926) z Bratislavy. Ten však nevyrozprával žiaden odsúdeniahodný príbeh. Jeho slová skôr osvetľujú pocit rodiny, ktorá vznik samostatného štátu privítala.

Pán Tomáš Radil (1930) z Prahy prišiel do Bratislavy na konferenciu, na ktorej ohlásili vznik tradície Vrba-Wetzler Memorialu. Tento významný docent psychofyziológie a člen Českej akadémie vied sa narodil práve v Bratislave, no celé detstvo prežil v Štúrove, ktoré sa v roku 1938 stalo súčasťou Maďarska. Na jeseň 1944 ostávalo len otázkou času, kedy zabraté mesto obsadia Nemci a odlifrujú početnú židovskú menšinu do vyhladzovacích táborov. Pán Tomáš si na tieto udalosti spomína s neuveriteľnou presnosťou. Jeho mrazivé myšlienky zdokumentovala Anna Jacková.

Foto: www.wordpress.com

Autor článku: Róbert Šedivý

Konečné riešenie
Stiahnuť audio súbor

Rádio Devín

Živé vysielanie
??:??